6 vecí, ktoré vám bránia dosiahnuť orgazmus
Sex nie vždy končí orgazmom a to je normálne. Ale ak takmer nikdy nedosahujete vrchol potešenia v posteli, mali by ste byť ostražití. Možno sa stretávate s anorgáziou. Poďme spoločne zistiť, kde sa berie táto zákerná choroba a či sa s ňou dá vyrovnať.
Zvyčajne sa pod anorgáziou rozumie s*xuálne porucha, pri ktorej človek takmer nikdy nedosahuje orgazmus ani počas pohlavného styku s partnerom, ani počas masturbácie. Anorgázmiu môžu mať muži aj ženy, ale ako ukazujú štúdie, tento neduh postihuje najčastejšie predstaviteľky krásneho pohlavia. Túto poruchu často zamieňajú s frigiditou, ale to je chybné. Frigidita znamená neexistujúce s*xuálne vzrušenie. V tomto prípade žena nemá túžbu po intimitách a necíti potešenie z stimulácie erotogénnych zón. V prípade anorgázie človek zvyčajne cíti s*xuálne vzrušenie, je stimulovaný partnerovými dotykmi, ale nedosahuje vrcholu potešenia.
Hlavným príznakom anorgázie je absencia pocitu vrcholu potešenia počas akéhokoľvek druhu s*xuálnej aktivity a pri dostatočnej stimulácii erotogénnych zón. To znamená, že v prípade tejto poruchy môže byť človek silne vzrušený, cítiť túžbu po partnerovi, ale pohlavný styk (alebo masturbácia) sa nedokončia vyvrcholením. V prípade mužov nedochádza k ejakulácii, a ak hovoríme o ženách, potom nemôžu zažiť ani vaginálny, ani klitorálny orgazmus.
Táto porucha často vážne narušuje vzťahy v páre a znižuje sebavedomie človeka, prinášajúc mu pocit nedostatočnosti a „nesprávnosti“. Preto je lepšie neignorovať vzniknutý problém a včas sa obrátiť na odborníkov.
Odborníci rozlišujú dva typy anorgazmie – fyziologickú a psychologickú. V prvom prípade neschopnosť dosiahnuť s*xuálny vrchol je spôsobená somatickými ochoreniami (prostatitída, cukrovka, gynekologické ochorenia atď.), hormonálnymi poruchami alebo užívaním silných liekov (antidepresív, neuroleptík, antihistaminík). V druhom prípade – absencia orgazmu – je javom jemnejším a súvisí s psychologickými problémami.
Aby sme vylúčili fyziologický typ anorgazmie, je dôležité včas sa obrátiť na lekára. Je vhodné navštíviť terapeuta, gynekológa, endokrinológa, urológa (pre mužov), neurológa a psychiatra. Ak lekári nenájdu žiadne problémy na fyziologickej úrovni, pravdepodobne je príčinou anorgazmie psychologický faktor.
Podrobnejšie sa pozrime na to, čo môže brániť našej psychike dosahovať s*xuálne potešenie.
Komplexy týkajúce sa nášho tela
Veľmi často nám mnohé negatívne pocity týkajúce sa rôznych „nedokonalostí“ nášho tela, vzhľadu pohlavných orgánov, zápachu tela a genitálií a podobne, bránia dosiahnuť potešenie počas pohlavného styku. Napríklad ženy si často počas s*xu myslia, či si partner všimne ich „tuky“ na bruchu, celulitídu a podobne. Niektoré ženy sa domnievajú, že „tam“ majú „nepekné a všetko visí“. Muži môžu mať komplex kvôli veľkosti penisu, jeho tvaru a podobne. Samozrejme, tieto pocity sú zamerané nie na „tu a teraz“, ale na úzkostlivé myšlienky, čo bráni relaxácii a oddaniu sa procesu.
Negatívne postavy a presvedčenia týkajúce sa s*xu
V niektorých prípadoch je anorgazmia dôsledkom prijatých rodičovských postojov, že s*x je „nečistá činnosť“, „je to hlúpe a hanba“, „prináša len problémy“ a podobne. Takéto ľudia boli zvyčajne v detstve hanbení, kritizovaní alebo trestaní za prejavy s*xuality, masturbáciu, záujem o túto tému. A keď dospievajú, človek sa nevedome riadi týmito postojmi, hoci na úrovni logiky môže chápať, že nie sú správne.
Sexuálna trauma v minulosti
Veľmi často sa anorgazmia rozvíja v súvislosti s traumatickým s*xuálnym zážitkom v minulosti. Napríklad, ak človek prežil znásilnenie, s*xuálne obťažovanie (najmä zo strany rodiny), bol zneužitý v detstve alebo ho často donútili k intimite v partnerstvách. Všetky tieto situácie hrubým spôsobom porušili osobné hranice a s*xuálny styk bol sprevádzaný pocitom nebezpečenstva. Neskôr si mozog zapamätáva tento negatívny zážitok a namiesto relaxácie zapne obranný režim na s*xuálne stimulácie. Často sa stáva, že u žien s anorgazmiou je prítomná vaginizmus – nevoľným zatváraním svalov pošvy, čo bráni prenikaniu penisu.
Nebeské vzťahy v páre
V niektorých prípadoch môže anorgazmia byť dôsledkom emocionálne náročných vzťahov v páre. Táto situácia sa často vyskytuje, keď si partneri nahromadia nevyjadrené urážky a nároky, alebo keď jeden z nich sa dozvie o nevere alebo zrade druhého. U mužov sa môže vyvinúť anorgazmia v situáciách, keď sa cíti ponížene, zranené – napríklad ak prudko stratil svoj spoločenský status a partnerka, naopak, dosiahla úspech a zarába viac.
Neurótické prežívanie
Anorgazmia sa môže rozvíjať aj v dôsledku intenzívnych neurótických prežívaní človeka – napríklad strach z otehotnenia u žien alebo strach z pohlavne prenosných chorôb u mužov. Takéto prežívanie má iracionálny charakter – teda človek sa môže chrániť, starostlivo si vyberať partnera, a predsa prežíva tento strach.
Zneužívanie masturbačných praktík
Nedostatočná gramotnosť v otázkach sebaukájania môže tiež viesť k strate potešenia. Napríklad ak muž niekoľko dlhých období nemá normálny s*xuálny život a iba sa masturbuje, môžu u neho nastať problémy s orgazmom, keď sa konečne zapojí do s*xuálneho aktu. Rovnaké platí aj pre ženskú masturbáciu – ak sa v procese používajú príliš intenzívne dráždivé látky – prúd vody, akýkoľvek aktívny režim vibrátora a podobne. Vec je v tom, že počas takéhoto sebaukájania sa nervové zakončenia genitálií zvyknú na príliš intenzívnu stimuláciu, ktorá nie je dostupná pri tradičnom s*xuálnom kontakte.
Stresový stav
Niekedy sa orgazmus stráca, keď človek prežíva nejaké ťažké životné problémy – rozvod, smrť blízkeho človeka, strata práce a podobne.
Čo robiť, ak máte psychologickú anorgazmiu?
Bohužiaľ, anorgazmia je dosť závažné porucha, pri ktorej bez pomoci odborníka sa nezaobídete. Najlepšie je získať podporu s*xuológa a psychológa. Pomôžu vám určiť skutočnú príčinu anorgazmie a pracovať na existujúcich psychologických traumách. Samozrejme, v určitej fáze práce je nevyhnutné zapojiť partnera a spolu navštíviť sedenia u odborníkov.