Nevinnosť zabíja túžbu?

Maznanie, dotyky, starostlivosť, uvoľnenie a pocit bezpečia – sú zlučiteľné so zdravou agresiou, s tou tajomstvom, ktoré podnecuje naše vzájomné s*xuálne záujmy?

„Aký chvenie cítim v celom tele, keď sa mi neúmyselne dotknem jej ruky jedným prstom.“ Pre mladého Werthera stačilo na šťastie veľmi málo – ľahké dotyky. A jeho srdce sa okamžite zapálilo. V skutočnosti sa od tej doby nič nezmenilo.

Základom lásky, toho, čo ju posilňuje, je väzba, ktorá sa naväzuje medzi telami. Práve na tomto veľmi zreteľnom základe je založené šťastie a harmonický rozvoj páru.

„Žiť spolu znamená žiť s telom druhej osoby, v kontakte s ním, jeho vôňou, hlasom, tvárou,“ pripomína psychoterapeutka Marina Baskakova.

Nechta ruky, teplo pokožky milovaného – to niekedy stačí, aby sme mali šťastný život.

„Keď som nervózna v práci alebo som vystresovaná pred počítačovou obrazovkou, spomínam si na minulú noc, na telo môjho priateľa, ktoré sa pritúlilo ku mne,“ priznáva 37-ročná Sofie. Ale prečo potrebujeme tak silno fyzickú prítomnosť partnera?

RANÉ SKÚSENOSTI S POTEŠENÍM

„Pretože sme prvých 9 mesiacov života strávili v plnom fyzickom kontakte s matkou, a toto stav sa pre nás stáva rajom, do ktorého sa potom bezvedome snažíme vrátiť,“ vysvetľuje psychoanalytička Svetlana Fedorova.

“ Narodili sme sa s potrebou, aby nás hladkali a objímali. Na základe tohto raného telesného zážitku, a nielen našich dospelých vzťahov s partnerom, sa rozvíja naša s*xualita.“

Psychoanalytik Donald Winnicott dlho pozoroval: aby sa dieťa cítilo, že existuje a dostávalo potešenie z života, potrebuje, aby matka alebo ten, kto ju nahradí, ho držali na rukách, hladkali a starali sa o neho.

Telesná blízkosť umožňuje dieťaťu uvedomiť si, že existuje nezávisle od matky, ale zároveň – pocítiť vzrušenie, potešenie z dotykov, z chytania a sání materského tela.

TELOM K SRDCU

Psychoterapeut Didier Anzie ide ešte ďalej vo svojich úvahách o dôležitosti telesného pre našu psychickú rovnováhu, citujúc esejistu Paula Valéryho: „Najhlbšie – a teda najmysliacejšie – je koža.“

Didier Anzie jasne vysvetľuje funkciu pokožky a hmatu: práve vďaka nim začíname komunikovať a prvýkrát zažívame uspokojenie. Toto je pôvodný, archaický vzťah.

Práve on určuje naše s*xuálne vzťahy v dospelosti, najmä počas milostných predohier, keď zažívame potešenie z orálneho a taktického kontaktu, lások a bozkov. Ak sme toto nezažili v detstve, prístup k telu druhého človeka, k túžbe a s*xualite, môže byť narušený.

Spisovateľ Michel Houellebecq ilustruje túto závislosť. Jeho hrdina Michel bol ako bábätko ponechaný sám na seba, keď jeho matka odletela do Kalifornie. Táto udalosť traumatizovala Michela, trpel depresiou mnoho rokov a nemohol cítiť ťah k žene, do ktorej bol zamilovaný a ktorá ho tiež oddane milovala.

Impulzívna s*xualita sa v dospelosti prejavuje ako telesná komunikácia s iným človekom.

Sexuálny kontakt, teda čiastočné a čisto telesné vrátenie sa do maternice (alebo prijatie druhého do seba), sa javí ako jediná možnosť obnoviť primárne potešenie.

Ako vysvetliť návštevu psychoterapeutov párov, ktoré si navzájom tvrdia, že sa milujú, ale nedokážu udržiavať s*xuálne vzťahy a strácajú fyzickú blízkosť?

„Ak simbiotické vzťahy s matkou neboli úspešne prekonané, boli dusivé blízke alebo naopak príliš vzdialené, dospelý človek bude pokračovať v hľadaní náklonnosti, materskej tepla a úplného splynutia v partneroch,“ vysvetľuje Svetlana Fedorova.

— A to bráni rozvoju zrelého s*xuality, ktorá predpokladá zdravú agresivitu a pocit hraníc svojho tela a svojej celistvosti. Inými slovami, materská väzba podkopáva erotické pohodlie páru?

NEŽNOSŤ PROTI SEXU?

Podľa psychoanalytika a s*xuológa Alana Erila „je všetko skutočne založené na paradoxne: ako postaviť bezpečnostný priestor a zároveň priestor dobrodružstva?

V mnohých prípadoch pár uprednostňuje bezpečnosť a to práve vtedy sa objavuje „deerotizácia“.

Vzniká dialektika „matka – dieťa“, čo veľmi upokojuje, ale úplne vylučuje s*x. „Psychoanalytik a s*xuológ Gislen Paris vysvetľuje:“ Prílišná nežnosť dusí s*xualitu. Táto emócia je totiž spojená s našim detstvom, s tým, ako nás rodičia milovali.

Vzniká v kontexte zákazu incestu a preto blokuje s*xuálnu túžbu. Treba vedieť meniť náladu, obliekať sa do očarujúcich šiat rovnako ako vstupujeme do role otca alebo matky rodiny „.

PASTKA TESNÉHO BLÍZKOSTI

Aby neztratili své kouzlo, každý musí být připraven přecházet z jedné role do druhé, vyhýbat se příliš těsné blízkosti. Touha ochabuje, pokud je náš partner příliš dobře známý, pokud se chodíme po domě nahí, pokud společně používáme koupelnu… Je třeba vrátit stud, zvýšit vzdálenost, aby se vrátila tajemnost. Sexualita vzniká z touhy po těle druhého, kdy s netrpělivostí chytáme odraz touhy a potěšení na jeho tváři.

Neměli bychom zapomínat ani na roli hry, na střídání zdrženlivosti a nestoudnosti, na překvapení, která tato hra přináší. Bez odmítnutí něhy můžeme vidět druhého v novém světle, pocítit zvědavost, přeměnit doteky v hru a tím zachovat touhu.