Stačí len chcieť?

Stále častejší fenomén: Frekvencia, s akou sa venujeme s*xu, nás úplne uspokojuje. Avšak niečo nás stále nutí chcieť viac. Akoby sme chceli chcieť s*x. Čo sa s nami deje?

Filmoví hrdinovia so svojimi vášnivými romantickými vzťahmi a všadeprítomné s*xuálne symboly z reklamných plagátov – máme mnoho dôvodov snívať o silnej a nezmennej s*xuálnej túžbe. Ale máme sa obávať, ak nás opúšťa „túžba po túžbe“?

V s*xológii existuje termín „falošné s*xuálne poruchy“, ktoré označujú poruchy u tých, ktorí v skutočnosti nemajú žiadne odchýlky v s*xuálnej oblasti. Nedostatok túžby sa stáva čoraz častejšou falošnou poruchou. A naša frekvencia s*xuálnych aktivít 2-3 krát týždenne – alebo 5-10 krát ročne – nás môže napriek tomu uspokojiť. Avšak niečo nás stále núti chcieť viac. Máme pocit, že už nechceme len s*x samotný, ale chceme túžiť po s*xe. A veľmi sa trápime, že nám chýba táto túžba. Čo sa deje?

OSOBNÝ SPIS

Podľa s*xuologičky Iriny Paniukovej nie je nič neobvyklé v samotnom „želaní túžby“. „Sprevádza nás po celý dospelý život. V 20 rokoch môžu ľudia prežívať to, že túžia po svojich milovaných každú hodinu, a nie každú minútu. A vo veku 50 rokov – že túžia inak ako vo veku 20 rokov.“ A pravdepodobne by sme sa mohli obmedziť na konštatovanie pravdy, ktorú neustále opakujú všetci s*xuológovia na svete: v tomto citlivom otázke neexistuje a nemôže existovať žiadna všeobecná norma.

„Intenzita a vyjadrenie túžby je výhradne individuálna vlastnosť,“ pripomína Irina Paniuková. „Súvisí s vlastnosťami osobnosti, s temperamentom a s*xuálnou konštitúciou. Dôležitú úlohu zohrávajú aj vek, celkový fyzický a psychologický stav. A nakoniec, veľmi dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy s partnerom.“

Zmena akéhokoľvek z týchto faktorov ovplyvňuje stupeň našej túžby a všetky spolu poskytujú súbor, ktorý je nám vlastný a ktorý nemá zmysel porovnávať s úspechmi priateľky alebo suseda. Bohužiaľ, jednoduchá konštatácia nepomáha. Aspoň preto, že sme veľmi radi zabúdame na veľké pravdy. A keďže naša s*xuálna túžba je len trochu odlišná od toho, na čo sme zvyknutí, začíname sa obávať odchýlky od neexistujúcej všeobecnej normy.

Mužské prianie a vzrušenie sa zhodujú. Ženy sú inak usporiadané – preto ešte nevymysleli ženskú Viagru

Poradila som mu, aby sa pri nasledujúcej návšteve spýtal svojej milenky, či aj ona potrebuje také časté stretnutia. O niekoľko dní neskôr prišiel muž ku mne absolútne šťastný. Jeho priateľka už dlho nemala problém s tým, aby sa stretávali menej často, ale veľmi sa bála, že by tým urazila svojho partnera. Táto príbeh je v mnohom typický, aj keď môže byť neobvyklý: mnohí vnímajú úplne bežné zmeny v náruživosti ako tragédiu a snažia sa orientovať podľa nejakých iných normatívov, ktoré si sami vymysleli.

JEMNÁ MECHANIKA LIBIDA

Mozog, ako často hovoria, je naším hlavným „ohniskom vzrušenia“. Ako presne vzniká túžba? Najprv musí endokrinný systém dostať signál z mozgu, aby spustil produkciu hormónov. Tieto signály riadia najstaršie časti mozgu – hypofýza a hypotalamus. Experimenty švédskych neuropsychológov ukázali, že hypotalamus reaguje na feromóny (látky, ktoré vyvolávajú vzrušenie) u ľudí s rôznymi s*xuálnymi orientáciami rôzne.

U homos*xuálov je citlivý na mužské feromóny, podobne ako u žien. U heteros*xuálnych mužov nezaujíma mužské feromóny, ale reaguje na tie ženské. Takže s*xuálne túžby vznikajú na základe biologických zákonov a nezávisia na našej vôli, namiesto zvyčajného „Milujem ťa celým svojím srdcom“ by bolo presnejšie povedať „Milujem ťa celým hypotalamom“! Čo sa týka hormónov, cesta k s*xe začína dopamínom: zodpovedá za vzrušenie a za to, že keď sme zahŕňaní túžbou, strácame kontrolu nad sebou, konáme impulzívne a ideme do rizika.

U žien je situácia s s*xuálnym túžením ešte zložitejšia ako u mužov. Jednoducho preto, že pre mužov je vzrušenie a túžba takmer synonymami, no pre ženy to nie je vždy pravda. Inak povedané, mužská túžba je z veľkej časti určená fyziológiou a ženská túžba je psychologického charakteru.

Nedávno s*xuológ z Toronta Meredith Chivers analyzovala a zhrnula výsledky 132 štúdií, počas ktorých sa merala úroveň vzrušenia u mužov a žien pri sledovaní erotických videí. Následne účastníci experimentov subjektívne hodnotili stupeň svojej túžby. Ukázalo sa, že u mužov sa túžba a vzrušenie perfektne zhodovali. U žien táto súvislosť však takmer neexistovala.

V skutočnosti je to jedným z dôvodov, prečo pre ženy stále nevymysleli spoľahlivý „lásky nápoj“ alebo aspoň Viagru. Prietok krvi do pohlavných orgánov ich určite vzruší. Avšak pri tomto procese môže chýbať chuť u ženy.

Dlhú dobu sa predpokladalo, že pre ženy sú najdôležitejšie vzťahy: práve ony, spoľahlivé a harmónické, vzbudzujú s*xuálne túžby. Avšak moderní výskumníci sa na túto tému pozerajú skepticky. „Možno na počiatku vzťahu sa žena dosť silne vzruší,“ hovorí Marta Meana, s*xuológ z Texaskej univerzity (USA). „Ale neexistujú žiadne údaje o tom, že by takéto stavy pretrvali dlhodobo.

Myslím si, že pre ženy je mať dobré vzťahy v mnohých prípadoch dôležitejšie ako mať dobrý s*x. Avšak z toho nevyplýva, že vzťahy s*xuálne vzrušujú ženu. Keby stabilita, pohodlie a vzájomný respekt naozaj tak silno stimulovali ženské libido, neboli by sme svedkami toľkých žien, ktoré sú v úspešnom manželstve, ale sťažujú si na nedostatok s*xuálnej túžby.“

Aké sú teda dôvody týchto sťažností? Je to iba postupným ochladením s*xuálneho záujmu, ktorý je vlastný každému manželstvu? Možno existuje iný dôvod.

CIVILIZÁCIA DORASTENCOV

Štandardy túžby, ktoré v skutočnosti neexistujú, sa stále viac zaraďujú do našej mysle. Platí to najmä pre našu krajinu, kde bola s*xuálna informácia dlho tabuizovaná. Dnes je toho už veľa. „U nás sa aktívne využíva kult s*xuality“, tvrdí Irina Paniukova. „Stále chcieť s*x a s*xovať je znakom úspechu, zdravia a toho, že život sa podaril. O tom hovoria priamo aj skryto filmy, knihy a média“.

Je ťažké hádať sa. Skúste si spomenúť, koľko erotických zážitkov je opísaných napríklad v „Vojne a mieri“ alebo koľko postelových scén v „Sedemnástich chvíľach vojny“. A v dnešných knižných bestselleroch a televíznych hitoch? Hrdinky seriálu „Sex v meste“ sa napríklad zaoberajú láskou 3-4 krát za 30-minútovú epizódu – a zvyšok času sa týmito činnosťami zaoberajú.

Snaženie sa splniť normu alebo zodpovedať očakávaniám partnera vedie k strate potešenia a sebavedomia.

„V takmer akomkoľvek dnešnom filme sa nazbiera aspoň dve postelové scény,“ pokračuje s*xuológ. „A priemerný divák sleduje päť filmov týždenne. Celkom desať epizód s*xu. A hoci všetko, samozrejme, prebieha zložitejšie, nakoniec sa stále rodia pochybnosti: s*xom by sme sa mali zaoberať častejšie. Možno mám niečo zlé s mojou túžbou … “

V Európe a USA sa už zvykli na nápor s*xuálnej informácie. Ale tu je svoja tendencia, ktorá je zameraná predovšetkým na ženy. Po dlhú dobu bol muž cieľom s*xuálnych scén v kinách a na televíznom obrazovke. Posledné desaťročia situáciu radikálne zmenili. Rovnaký „Sex v meste“ ukazuje, že ženy sa správajú ako muži: hľadajú potešenie na jednu noc, nie šťastie na celý život. A na reklamných obrázkoch často môžete vidieť nielen krásne plnohodnotné ženy, ale aj luxusné krásavce s reliéfom brušných svalov.

Rovnosť je tak rovnosť – a ženy sa cítia povinné cítiť túžbu rovnako ako muži: tlak nových kultúrnych a sociálnych normov v s*xe ovplyvňuje najmä ženy.

Zatiaľ čo s*xuológovia jednoznačne poznamenávajú: hypers*xualita súčasných reklamných obrazov je vlastne charakteristickým znakom puberty. Možno to zodpovedá názoru mnohých filozofov a kultúrnych vedcov: náš svet sa stáva čoraz viac infantilným. „Porovnávať sa s hrdinami mýtov, snažiť sa zodpovedať nejakým reklamným štandardom, svedčí o nezrelosti osobnosti,“ tvrdí Irina Paniukova.

PLUSY A MÍNUSY

Pretekanie za „ideálnym“ túžením nie je až tak neškodné. „Snažiť sa splniť normu alebo zodpovedať očakávaniám partnera, ktoré ste pre neho vymysleli, vedie k strate potešenia a sebavedomia, vytvára napätie v s*xe, mení ho na prácu, povinnosť,“ konštatuje Irina Paniukova. Výsledkom sú falošné s*xuálne poruchy, ktoré sa premenia na vážnejšie poruchy.

Čo robiť? Predovšetkým pochopiť, čo od s*xuálneho vzťahu očakávame my a náš partner (alebo partnerka) a do akej miery sa zhodujú naše očakávania. Pomôcť s tým môže dôverné rozhovory, ale niekedy je lepšie obrátiť sa na odborníkov. Mimochodom, povinnou súčasťou konzultácie páru u s*xuológa je vyplnenie preferenčného dotazníka. Každý tam uvádza, čo sa jeho partnerovi/partnerke najviac páči na s*xe. Aj jednoduché porovnanie týchto dotazníkov pomáha páru zistiť veľa dôležitého a často nového o sebe.

„Snažiac sa zlepšiť kvalitu s*xuálneho života, snažíme sa zlepšiť život ako taký – a to je veľmi dobré,“ shrnuje Irina Paniukova. „Je dôležité len to, aby sme v zápase za kvantitatívnymi ukazovateľmi nepodcenili túto kvalitu. V konečnom dôsledku je v intímnom živote oveľa dôležitejšie, ako sa cítime, nie ako často sa milujeme“. Každý však musí nájsť svoj recept. Koniec koncov, spoločné normy – už ste ich nezabudli? – neexistujú.

ŽELJE IN MOŽNOSTI

40% žensk in 23% moških po 15 letih skupnega življenja nimajo spolne želje ali menijo, da ni dovolj močna.

54% žensk bi si želelo več spolnih odnosov. Med tistimi, ki so stari med 39 in 47 let, doseže ta kazalnik 60%. 5% anketiranih bi raje imelo manj spolnih odnosov.

35% žensk se boji, da ne bodo izpolnile pričakovanj svojega partnerja med spolnim odnosom. Med tistimi, ki nimajo spolnih izkušenj, ima takšne strahove 47%.