Hravý piatok
Sakra, to už snáď nie je ani možné…Tento piatok sa neskutočne vlečie. Ešte musím zabehnúť do reštaurácie, dohodnúť menu a ostatné podrobnosti na firemný raut, ktorý mám na starosti. Rýchle očami sledujem záznamy v pracovnom kalendári a zároveň štartujem auto. To by malo byť na dnes už všetko. Viem, že zvyčajne bývam oveľa trpezlivejšia, ale dnes večer sa máme konečne po týždni stretnúť s Alexom.
V posledných dňoch sme boli obaja veľmi pracovne vyťažení, čiže sa neskutočne teším a neviem sa dočkať spoločných chvíľ. Ani sme sa nestihli dohodnúť, čo vlastne podnikneme. Možno pôjdeme na večeru alebo do kina… Hm. Opatrne cúvam a zaraďujem sa do piatkového popoludňajšieho dopravného chaosu.
Pani v reštaurácii je veľmi milá, snažím sa sústrediť na výber chuťoviek, ale akosi mi to nejde. Podvedome v priemere každých päť minút kontrolujem displej mobilu, či mi nepísal Alex. Naše nočné písmenká boli plné vášnivých fantázií, čo môjmu pokoju nijako neprispieva. Len spomienka na jeho sexi nehanebné predstavy spôsobuje, že sa musím vrtieť na stoličke, plná neuspokojenej túžby. Pani sa na mňa už chvíľami pozerá dosť skepticky, ale čo, som predsa len človek.
„Kedy asi skončíš?“ svieti zrazu na displeji a ja jedným okom mrknem na dlhý zoznam jedál pred nami.
„Asi tak o polhodinu,“ píšem optimisticky naladená, náhle pripravená zamakať a vybaviť povinnosti čo najrýchlejšie.
„Ok,“ je stručný, ale neprekvapuje ma tým, asi tiež ešte niečo má.
Darí sa mi sústrediť sa a o dvadsať minút odchádzam s papiermi v ruke konečne voľná.
„Ako si na tom?“ čítam a s veľkým úsmevom na tvári píšem, že všetko je vybavené.
„Super. Čo máš dnes oblečené?“ pýta sa ďalej a ja premýšľam, čo plánuje, keď má takéto otázky.
„Klasika. Blúzka a sukňa,“ nič mimoriadne dnes na sebe nemám.
„Skvele. Tak príď za mnou do práce. Nechám ti otvorený vchod. Zamkni za sebou. Počkám ťa v tej zadnej miestnosti. O šiestej. Nieže budeš meškať!“ och, nasucho prehltnem. Okamžite ma zalieva vzrušenie, pretože z jeho písmeniek viem, že dnes sa chce hrať. Očami mrknem na hodinky. Mám slabých dvadsať minút. To sotva stihnem. Moje ihličkové lodičky mi na rýchlosti tiež nepridávajú, keď sa snažím pobehnúť krížom cez parkovisko. Milujem tieto hry na poslušnosť.
„Nebudem,“ ťukám stručnú odpoveď a okamžite dostávam ďalšiu správu.
„To ti radím. Pekne poslúchaj,“ jemne sa usmievam, pretože Alex presne vie, ako ma správne naladiť.
„A vyzleč si pančušky,“ diktuje mi ďalej, kým ja sa snažím sústrediť na cestu.
„Nohavičky tiež!“ Ach, ten je drzý. V podbrušku mi už teraz planie. Kým dorazím na miesto, celá sa chvejem v očakávaní. Keď za sebou zamykám, vidím, ako sa mi trasie ruka. Chvatne si sťahujem pančuchy aj nohavičky a upravujem sukňu. Všetko napchám do kabelky a mrknem na hodinky. Je presne šesť, keď stlačím kľučku na zadnej miestnosti v budove, kde sídli jeho firma.
V kancelárii je takmer tma, rolety stiahnuté, svetlo nezapol. Už som tu bola, viem, že v strede je veľký rokovací stôl a okolo samozrejme stoličky.
„Meškáš,“ skoro podskočím, pretože som napnutá ako tetiva a vôbec som nečakala, že sa mi prihovorí spoza chrbta.
„Nie, je práve šesť,“ obhajujem sa, ale zbytočne.
„Povedal som, že meškáš, neodvrávaj mi,“ je nehanebný a jeho hlas ma vzrušuje.
„Naozaj je presne šesť,“ trvám na svojom, čím si vyslúžim potiahnutie za vrkoč.
„Neposlúchaš ma,“ darí sa mu udržať výstražný tón, keď mi šepká priamo do ucha a takmer sa roztrasiem, pretože jednou rukou kontroluje, či som sa vyzliekla. Spokojne zamručí, ale okamžite mi oznamuje, že mi to už nepomôže. Musím zostať stáť a nehýbať sa. Cítim, ako teplo jeho tela zmizne spoza môjho chrbta, ale o chvíľu je späť a na oči mi uväzuje šatku.
„Vieš, že neposlušné dievčatá treba vychovať, však?“ provokuje moje zmysly, keď presunie ruky na gombíky blúzky a pomaly ich rozopína. O pár sekúnd tam stojím len v čipkovanej čiernej podprsenke, sukni a s ihličkovými lodičkami na nohách. Hladí ma dlaňami po celom tele, kým sa mu nepoddávam a nezačnem sa vrtieť. Chcem ho tiež pohladkať, ale on ma capne po zadku, povie mi, že musím stáť pokojne a ďalšou šatkou mi zaväzuje ruky za chrbtom.
„Si nádherná, si celá moja,“ ticho sa mi prihovára a trýzni sladko moje prsia a bradavky.
„Ach,“ unikne mi spomedzi pier a vyslúžim si tým uštipnutie do stehna.
„Pššš, budeš vzdychať…ale až keď ti to dovolím,“ sakra, ten je panovačný! A ja to tak milujem. Keď má túto hravú náladu, vzrušuje ma na zbláznenie. Vôbec nie som znepokojená. Viem, že jemu môžem absolútne veriť, že som s ním v bezpečí a dá na mňa pozor. Že sa mu môžem odovzdať, nechať ho, aby o všetkom rozhodoval, iba si užívať rozkoš.
Opatrne ma otočí a presunie tak, že za sebou cítim hranu stola. Bozkáva ma na tvár, krk, občas sa obtrie o moje ústa, sú citlivé a on bozky prehlbuje. Jazykom mi prechádza po dolnej pere a potom sa vkradne dnu, vychutnáva si ma, kým jeho ruka putuje popod sukňou k horúcemu lonu. Kolenom sa vtlačí medzi moje nohy, a tým ma donúti sa rozkročiť. Hladí mi stehná aj stred mojej ženskosti. Chce sa mi vzdychať a kričať.
„Si celkom mokrá, chceš sa urobiť?“ pýta sa, keď prstom prenikne do mojej dierky a potom mi ho dá do úst.
„Skús, aká si sladká,“ požaduje a ja poslúcham. Sajem jeho prst, ktorým ma o chvíľu znova dráždi, keď pomaly obkrúži môj klitoris a dobýja sa znova dnu.
„Prosím,“ dokážem povedať a on si užíva moju bezmocnosť, podopiera ma, aby som dokázala stáť na chvejúcich sa nohách, cítim, ako sa blíži orgazmus, no on prestáva a necháva ma nespokojnú a za protestné vzdychanie si vyslúžim len potiahnutie za vrkoč.
„Ešte nie, zlatko, až keď ti dovolím,“ odvedie ma kúsok bokom a usadí na stoličke. Počujem, ako si rozopína nohavice a tuším, že sa vyzlieka. Oblievajú ma vlny horúčavy, keď sa postaví medzi moje nohy a káže mi vyplaziť jazyk. Dáva mi ochutnať svoju mužnú pýchu. Milujem robiť ho pusou a viem, že takto ho vždy dostanem. Zľahka ho beriem medzi pery, je to trochu nepohodlné, pretože nemôžem používať ruky, ale sajem mu špičku a krúžim po nej jazykom. Nakloním sa a prechádzam mu celej dĺžke penisu až po semenníky, všade zanechávam vlhkú stopu a vraciam sa späť. Beriem si ho hlbšie do úst a on mi pomáha pohybmi bokov. Cítim, ako ho strháva vzrušenie, pretože jeho pohyby sú postupne rýchlejšie, intenzívnejšie a hlbšie. Nechávam ho, aby sa mi dostal až do hrdla, vyrazia mi slzy, ale je mi to jedno. Jeho rozkoš je mojou rozkošou. Viem, že je blízko vyvrcholenia, ale on opäť spomalí a vzďaľuje sa. Som nespokojná, ale toto je jeho hra a o chvíľu sa ku mne skloní a priamo z jeho úst pijem vodu.
„Postav sa,“ prikáže mi, chytí ma za ramená. Som už trochu dezorientovaná, keďže sa pohybujem v úplnej tme, ale o chvíľu opäť ucítim hranu stola. Pootočí ma tak, že je za mnou a posadí ma naň.
„Ľahni si,“ poslúcham, hoci ma za chrbtom tlačia zviazané ruky. Keď sa opäť začne hrať s mojím telom, zabúdam na nepohodlie a nechávam sa strhnúť vírom vášne. Jazykom sa pohráva s vlhkým vstupom do môjho tela, káže mi vzdychať a ja konečne uvoľňujem priechod svojej túžbe. Hlasno kričím, keď do mňa prenikne a tvrdo sa pohybuje, kým obaja nedosiahneme orgazmus.
Pomaly nadobúdam späť vedomie. Cítim, ako opatrne zo mňa vystúpi a bozkáva mi brucho.
„Milujem, keď si takáto poddajná, si moja rozkoš,“ uvoľní mi šatku z očí a ja sa dívam v šere miestnosti do jeho vysmiatej tváre. Pomáha mi posadiť sa a uvoľňuje mi ruky. Berie ma do náručia a spolu sedíme v kresle, kým mi masíruje stuhnuté prsty a zápästia. Oddychujem na jeho hrudi a pomaly sa upokojujem. Už teraz sa začínam tešiť na ďalší deň, keď dostane hravú náladu.
Príbeh o babe, ktorá sa odhodlala splniť jednu vysnívanú túžbu, si môžeš prečítať TU
Akciovú ponuku kondómov a erotických hračiek si môžeš prezrieť TU