Je pravda, že ženy nemajú rady pornografické filmy?

Napriek množstvu informácií o s*xualite máme stále veľa predsudkov, ktoré nám môžu komplikovať intímny život. Sexuologička a psychoanalytička Catherine Blanc každý mesiac analyzuje jeden z týchto predsudkov.

„Ak sa ženám nepáčia pornografické filmy, nie je to preto, že by boli mimoriadne hanblivé. Aj keď sme ovplyvnené odvekými etickými normami, podľa ktorých sú s*xuálne explicitné obrazy a jazyk obscénne a neprijateľné. Neochota pozerať takéto filmy však s najväčšou pravdepodobnosťou nesúvisí so studom (nehovoríme o tých, ktoré ešte nemajú s*xuálnu skúsenosť), ale so zvláštnosťami ženského pohľadu na s*xualitu a predstavami žien o svojich genitáliách. Veď tie nie sú viditeľné, sú skryté a vždy zostávajú oblasťou tajomstva. Pornofilmy na rozdiel od erotických tento priestor náznakov eliminujú: všetko je ukázané detailne, v jasnom „chirurgickom“ svetle. Takéto filmové spracovanie viac reaguje na mužské s*xuálne fantázie, čo je pochopiteľné vzhľadom na spôsob usporiadania pohlavných orgánov: môžete ich vidieť, dotýkať sa ich.

Pornofilmy však stelesňujú aj typické ženské fantazijné scenáre: voyeurizmus, dominanciu, podriadenie… Pri sledovaní pornofilmu sa žena môže stotožniť s oboma postavami: so ženou, ktorá sa podrobuje násiliu, aj s mužom, ktorý preniká a dobýva.

Vzrušenie, ktoré ženy pociťujú pri sledovaní pornografického filmu, im niekedy pomáha oddeliť s*xuálnu oblasť od ostatných vzťahov s partnerom. Niekedy sa ženy po tom, čo prikladajú veľký význam citom, ocitajú v s*xe obmedzené, hanbia sa užívať si telesnú intimitu s tým, koho milujú, a ukázať silu svojej príťažlivosti. A to, čo vidí na obrazovke, rezonuje s jej s*xuálnymi túžbami a oslobodzuje ju. Nemá zmysel porovnávať rôzne spôsoby dosiahnutia vzrušenia a zisťovať, ktorý z nich je účinnejší. Muži a ženy majú svoje vlastné osobitosti. Ale aj keď ideme každý svojou cestou, nebráni nám to v tom, aby sme sa stretávali…“.