Náramok 2

Vďaka náramku sa ocitá v osídlach vášne dominantného muža. Odhodlá sa mu odovzdať?

„Pauli, proste si to uži,“ vedúcky mi radí Katarína a ja som skutočne šokovaná z toho, čo mi práve rozprávala. O submisívno – dominantných vzťahoch neviem takmer, nič. No, ok, päťdesiat odtieňov hocičoho som čítala. Tak ako asi polovica tejto planéty. Ale to je predsa beletria, nie? Či nie?

Hľadím na Katarínu a skúšam predstaviť si, o čom hovorí. Naozaj sa takmer cudzí ľudia môžu stretávať v prenajatých chatách a robiť „tie“ veci? Sakra, veď má manžela. Fíha. Paula, vitaj v dvadsiatom prvom storočí.

„Viliam je úžasný muž,“ počujem, keď sa zasa napojím na realitu. Ona s ním???

„Ty si s ním…?“ vyletí mi z úst a Katarína krúti hlavou.

„Nie, s ním nie,“ zdá sa mi, že keby chcel, tak ho neodmietne.

„Tak?“

„Je iný,“ povie.

Iný? Ako iný? Vidí mi v tvári otázniky a tak pokračuje: „Jeho vzrušuje, keď partnerku postupne ovláda. Uprednostňuje dlhšie vzťahy. Myslím, že by sa ti to páčilo. Pozri, Pauli, nemôžeš naveky čakať, že príde princ na bielom koni. Život beží, treba ho žiť. A… vždy to môžeš skončiť.“

Večer sedím doma a premýšľam. V dlani zvieram náramok, ktorým všetko začalo. Ako film mi v hlave prebleskujú momenty z piatku. Telo mi oťažie, keď si vybavím vlny vzrušenia, ktoré rozpútal Viliam. Keby si bola moja…

Z jeho bytu som utiekla ako pubertiačka. Katarína mi dala vizitku, ktorú mi poslal. Znova čítam na zadnej strane úhľadným písmom napísané: „Ak sa rozhodneš to skúsiť, zavolaj mi. V pondelok. O desiatej večer. V.“

Sakra, je taký panovačný. Sakra, je taký sexi. Ach, trasie sa mi ruka, keď beriem mobil zo stolíka. Mám poslednú minútu na rozhodovanie.

„Viliam?“

„Paula,“ neznie prekvapene, zrejme si bol istý, že zavolám. Ja si nie som istá ani teraz.

„Áno,“ hlas sa mi chveje a napodiv cítim trochu úľavu. Neznášam rozhodovanie. Teraz to mám za sebou a musím zistiť, či som si vybrala správne.

„Obleč sa, o desať minút prídem po teba,“ povie a zloží. Čože? Je riadne rýchly. Chvatne sa snažím vylepšiť svoj vzhľad, ale desať minút je dosť málo, takže keď počujem zvonček som úplne rozohnená. Bežím k dverám a upravujem si ešte vlasy.

„Ahoj,“ zdravím ho a dych mi horí v pľúcach.

„Ahoj,“ usmeje sa. Vyzerá ako kocúr, čo zlízal smotanu. Zjavne spokojný, že tak kmitám na jeho pokyn.

„Obuj sa, odchádzame,“ mám len džínsové šortky, tričko a tak si natiahnem conversky. On je dokonalý. Tmavé nohavice, šedá košeľa, obraz úspechu.

Elegantne mi pridrží dvere auta, kým nastúpim. Nemám celkom predstavu, do čoho sa to púšťam. Kým rozanalyzujem rozporné pocity nastupuje a vzápätí celé auto akoby ožilo. Rozsvieti sa spústa kontroliek a obrovský displej uprostred. Motor jemne pradie – ako uväznená mačka, ktorá sa chystá vyštartovať na lov.

„Si nervózna?“ spýta sa.

„Trochu,“ pripustím a kochám sa tým, čo vidím. Ako môže byť pohľad na šoférujúceho muža tak vzrušujúci? Dlhé štíhle prsty jemne zvierajú kožený volant a na tvári má sústredený výraz. Sledujem ostro rezanú líniu čeľuste.

„So mnou si v bezpečí,“ povie náhle a ja si uvedomím istú naliehavosť. Niečo v jeho tóne mi prezradí, že tá veta bola dôležitá. Potom sa bavíme o počasí, ešteže to stredoeurópske je také premenlivé. O čom by sa ľudia inak bavili? A on už zastavuje na parkovisku za barom.

Opäť sa ocitám v jeho byte. Ale už s trochu lepšou predstavou, čo sa bude diať. Zdvorilo ma usádza na pohovku a mne stiahne túžba po rozkoši útroby. Tu som kričala od vzrušenia… líca mi obleje červeň.

„Nemusíš sa hanbiť,“ povie, keď mi podáva pohár s džúsom, „telesná rozkoš nie je hriech. Budem trpezlivý. A ak sa budeš snažiť, budeme sa tešiť navzájom.“

Odpijem si a prikývnem.

„Tak sa vyzleč. Hneď,“ zavelí zrazu. Nasucho prehĺtam, som úplne drevená, ako sa snažím ovládnuť a roztrasenými prstami si vyzliekam tričko a šortky. S nimi aj ponožky a tenisky. Risknem pohľad na jeho tvár. Je nečitateľná.

„Aj podprsenku. A nohavičky.“ Môj bože. Sťahujem si všetko dolu a najradšej by som ušla niekam preč. No súčasne som nadmieru vzrušená. Vnímam, že som celkom vlhká len z tých jeho drzých slov.

„Otoč sa a choď k tomu oknu. Nemusíš sa báť. My síce vidíme von, ale dnu sa nedá pozrieť.“ Kráčam, akoby som mala nohy z gumy. Hrozne mi bije srdce, cítim tep aj v krku.

„A teraz sa chyť skla a rozkroč nohy.“ Robím, čo povedal a celá sa chvejem. Zviera mi vnútro, pretože viem, že ma pozoruje. Ticho trvá snáď celú večnosť, chcem sa otočiť, chcem vidieť jeho výraz, ale zastaví ma.

„Nevrť sa.“ Počujem, že kráča ku mne, zaznamenám, že mi vlasy dáva na chrbát a nohy mi vzďaľuje ešte viac od seba. Začína ma bozkávať po pleciach, chrbte a mne sa takmer podlomia nohy. Ale podopiera ma pevne.

„Dokonalá ilúzia. Si fantastická. Teraz si ťa zoberiem, ale neopováž sa urobiť. Rozumieš?“ Ty kokso, ako to asi zastavím?

„Rozumiem,“ súhlasím napriek všetkému. Tuším by som súhlasila so všetkým.

„Teraz ma popros.“ Do hája, ten je ale panovačný.

„Prosím.“ Ťažko dýcham, pretože medzitým doputovala jeho ruka medzi moje nohy a testuje, či som pripravená.

„Dokonalé. Tak to mám rád, dobré dievčatko,“ šepká mi pri uchu. Lenže náhle sa jeho tón otáča o stoosemdesiat stupňov? „Ale ak neposlúchneš, nedovolím ti urobiť sa nabudúce. Je to jasné?“ A sakra. Jasné a vzrušujúce. Potiahne mi vlasy.

„Odpovedz!“

„Áno,“ no hneď sa opravujem, keď trochu zosilní tlak, „áno, prosím.“

„Tak sa mi to páči.“ Aj mne. Jeho prsty obkresľujú kruhy okolo môjho hrbolčeka a druhá ruka sa venuje bradavkám. Ústami mi blúdi po tele, potom ma jednou rukou trochu potiahne a mierne predkloní. Počujem, ako si rozopína zips. Zároveň do mňa vtlačí najprv jeden a potom hneď dva prsty. Nohy sa mi chvejú tak veľmi, už teraz som hotová. Neviem, ako vydržím nespraviť sa.

„Len pokojne, zlatko.“

Tebe sa povie. Nemám žiadne veľké skúsenosti a moje telo si robí, čo chce. Pulzujúca energia sa vo mne zbiera a keď do mňa vnikne jedným rýchlym pohybom, musím si poriadne zahryznúť do líca, aby som odviedla svoje myšlienky inam. Berie si ma živelne, ale môjmu telu sa živelnosť v podaní pána urobíš sa na povel páči. Až príliš. Určite nevydržím.

Ešte viac ma predkláňa a zmena uhlu prieniku má fatálne následky. Jednoducho sa cezo mňa prevalí vlna orgazmu a ja sa rytmicky sťahujem okolo neho až pocítim jeho vlastné vyvrcholenie. Muselo byť mohutné, pretože zaznamenám, ako mi po nohách steká niečo teplé.

„Bože, skoro ma to zabilo. Si neuveriteľná,“ šepká mi do vlasov. Napokon nemám pocit, že by sa hneval. Trochu uľahčene si vydýchnem a mierne sa myknem, keď sa zo mňa vysunie.

Zaujme ma, keď mi starostlivo pomáha sa obliecť. Je to milé. Hm, nie je to vzťah, aký by som si myslela, že chcem. Ale som vlastne pripravená na naozajstný vzťah? Skôr nie. Možno má Katarína pravdu, že si treba užiť. Medzi stehnami mi pulzuje ešte stále. Bolo to geniálne.

Keď sa lúčime pred domom, siahne si do vrecka.

„Teraz si moja, Paula. Vieš, čo to znamená?“ bez slov naňho pozerám. „Ja sa s nikým nedelím. Rozumieš?“ Stále tichá prikývnem.

„Chcem len, aby si poslúchala. A ja sa o všetko postarám,“ pokračuje. Ja si nie som istá, či to dokážem. Ale tá rozkoš… Už chcem byť sama, aby som mohla premýšľať.

„A..,“ doloží, keď vidí, že sa chystám vystúpiť, „teraz budeš nosiť toto.“ Na zápästie mi pripína náramok. Na zlatej platničke uprostred stojí: „Si moja. V.“ No, páni…

Stretávka, spomienky, študentská láska… Príbeh Alexa, ktorého prekvapí, že jeho túžba nevybledla 

Počula si už o orgazmickom géli? Zázrak, ktorý ťa dovedie k rozkoši, si môžeš pozrieť TU