Ako často muži premýšľajú o sexe?
Existuje názor, že muži príliš často prebádajú frivolné myšlienky. A existuje dokonca presná odhadovaná hodnota – raz za sedem sekúnd. Mnohí z nás to počuli a majú tendenciu veriť tomuto tvrdeniu. Samozrejme, môžeme sa len dohadovať, či je to pravda alebo nie – ale radšej sa zamyslime, ako by sme mohli takéto tvrdenie vôbec dokázať.
Predpokladajme, že ľudová múdrosť nehovorí nepravdu. Potom to znamená: raz za sedem sekúnd – to je 514 krát za hodinu. Alebo 7200 krát denne, ak vylúčime čas spánku. Je to veľa? Myslím si, že áno. Asi ani na žiadnu tému toľko nemyslím. Ale tu je zaujímavé, ako spočítať, koľkokrát sa v deň u človeka objaví nejaká myšlienka (o s*xe alebo nie – nezáleží)?
Psychológovia používajú na to takzvanú metódu výberu prežívania – subjektov žiadajú, aby pravidelne počas dňa zaznamenávali, na čo myslia v danom okamihu.
Skupina výskumníkov z Ohio State University (USA) pod vedením Terryho Fishera uskutočnila takýto experiment s použitím ručných počítadiel. Rozdali ich 283 študentom, ktorých rozdelili do troch skupín a požiadali ich, aby každýkrát, keď subjekt premýšľal o s*xe, jedle alebo spánku, stlačili tlačidlo.
Ukázalo sa, že v tejto vzorke muži v priemere premýšľali o s*xe 19 krát denne. U žien sa tieto myšlienky vyskytovali zriedkavejšie – približne 10-krát denne. Muži však zároveň viac premýšľali o jedle a spánku – čo by mohlo naznačovať, že sú všeobecne náchylnejší k impulzívnym myšlienkam o príjemnom. Alebo jednoducho sú pripravení stlačiť tlačidlo pri prvom objavení ešte nerozvinutej myšlienky. Alebo oboje.
Experiment ukázal zaujímavé kvantitatívne rozptýlenie. Niektorí účastníci tvrdili, že sa s*xuálnymi myšlienkami zaoberajú len raz denne, ale najaktívnejší účastník experimentu stlačil tlačidlo 388-krát – to znamená, že s*xuálne podtóny ho navštívili v priemere raz za dve minúty.
Avšak v tomto výskume existuje veľké „ale“ – takzvaný efekt irónického bumerangu, známy aj ako „problém bielych medveďov“, opísaný už Levom Tolstým. Ak chcete zle zahrávať sa s dieťaťom, poproste ho, aby vstal do kúta a nevychádzal odtiaľ, kým prestane premýšľať o bielom medvedovi. Ak sa úmyselne snažíte o niečo nezmýšľať, začnete na to myslieť neustále.
Práve v takýchto podmienkach sa ocitli študenti v opísanom experimente. Výskumníci im dali počítače a požiadali ich, aby označovali každýkrát, keď premýšľajú o s*xe, jedle alebo spánku. Predstavte si: odchádzajú z psychologického oddelenia, stláčajúc zariadenia v rukách a snažia sa zo všetkých síl nepremýšľať o s*xe – pričom sa snažia nezabudnúť stlačiť tlačidlo vždy, keď sa im táto myšlienka napriek tomu dostane do hlavy. Myslím si, že ten nešťastník, ktorý stlačil počítačom 388-krát, padol za obeť nielen svojich tajných impulzov, ale aj podmienok experimentu.
Všetky myšlienky na jednom mieste
Ďalšia skupina vedcov pod vedením Wilhelma Hoffmana pracovala s dospelými dobrovoľníkmi z Nemecka, ktorých telefóny boli nastavené na zasielanie sedem upomienok s náhodnými intervalmi každý deň počas týždňa. Účastníkov požiadali, aby si zapisovali, o čom rozmýšľali v momente dostania upomienky – vedci predpokladali, že ak presunú povinnosť pamätať si na experiment na technológiu, účastník skúsenosti by mal myslieť viac slobodne.
Porovnávať výsledky tejto štúdie s údajmi získanými skupinou Terry Fisher sa priamo nedá – veď podľa samotných podmienok experimentu nebolo možné zaregistrovať viac ako sedem myšlienok o s*xe denne. Ale aspoň je zrejmé, že ľudia na toto tému premýšľajú oveľa menej často, ako tvorcovia mýtu o sedem sekundách tvrdili. Respondenti uviedli, že myšlienky na s*x ich navštívili v 4% prípadov v priebehu pol hodiny pred upozornením, čo znamená v priemere raz denne. Podľa vedeckých údajov z Ohijskej univerzity však toto číslo dosahovalo 19 krát denne.
Skupinu výskumníkov Hoffmana najmä prekvapilo, že s*x sa v myšlienkach respondentov nachádzal na dosť druhom mieste. Ľudia si všimli, že viac premýšľajú o jedle, spánku, osobnej hygieny, sociálnych vzťahoch, oddychu a dokonca aj o káve (ale nie po približne piatich hodinách večer). Sledovanie televízie, kontrola e-mailov a iných komunikačných kanálov boli tiež zaujímavejšie ako s*x – a to po celý deň. Navyše, myšlienky na s*x sa vôbec začínali objavovať až k večeru, bližšie k polnoci – a to už na pevnom druhom mieste po myšlienkach na spánok.
Experiment Hoffmana bol v určitej miere ovplyvnený aj tzv. „problémom bielych medveďov“ – účastníci vedeli, že v nejakom momente budú musieť zapísať, o čom premýšľali. V dôsledku toho sa niektorým myšlienkam mohlo nevedome pridávať väčšie zmyslenie. Alebo niektorí účastníci mohli cítiť nepríjemnosť z nutnosti priznať, že celý deň premýšľali o s*xe, a preto tieto myšlienky skrývali.
Ako to teda celé dopadne? Legenda o tom, že muž v priemere premýšľa o s*xe raz za sedem sekúnd, sa môže bezpečne zahodiť. Ale určiť skutočnú frekvenciu výskytu takýchto myšlienok je oveľa ťažšie. Možno sa veľmi líši u rôznych ľudí a dokonca aj u jedného a toho istého človeka – v závislosti na okolnostiach. A akékoľvek pokusy o toto spočítanie samy o sebe deformujú priebeh myšlienok účastníkov experimentu.
Okrem toho neexistuje jasná jednotka merania myšlienok. To nie je ako vzdialenosť, ktorú môžete merať v centimetroch, yardoch alebo svetelných rokoch. Čo je myšlienka? Aká zrelá musí byť, aby sa považovala za myšlienku? Koľko z nich vám prišlo na myseľ, keď ste čítali tento text? Je na čom premýšľať!