Nechajte sa v posteli osamote: tajomstvo ženského orgazmu

Predpokladá sa, že moderná žena je povinná mať orgazmus. Sexuálna revolúcia sa neuskutočnila len tak pre nič za nič. A ak ho dnes nemáte – s vami vždy niečo nie je v poriadku, uisťujú módne časopisy a guru sociálnych sietí. Ale je to pravda?

Neodpisujte svoje s*xuálne obavy na patriarchát spoločnosti. Žiadny stereotyp nás nemôže ovládať, ak sa mu dobrovoľne nepodriadime vypnutím kritického myslenia.

NEZRELÝ ORGAZMUS

Freud v „Esejach o psychológii s*xuality“ hovorí o závisti dievčat voči penisu ako o vývojovej norme, o tom, že vagína je cenná len ako nádoba pre penis a že libido je vždy mužské, takže infantilná ženská s*xualita má mužskú povahu.

Málokto si prečíta poznámky a poznámky pod čiarou, kde Freud objasňuje, že v každom človeku je muž aj žena a že nejde o biologickú oblasť, ale skôr o sociokultúrne stereotypné vnímanie.

Radi si veci zjednodušujeme. A preto Freuda vnímame takmer ako patriarchu falocentrického náboženstva. Infantilnú s*xualitu spája s dráždením konkrétnych erotogénnych zón. Dospelosť spája so súložou. Ak má dievča orgazmus z podráždenia klitorisu, je to prejav mužskej s*xuality, a to infantilnej, autoerotickej. Dospelá žena by mala prežívať vaginálnu rozkoš.

Všetci sme príliš ochotní kritizovať Freuda. Freud bol však synom svojej doby. Stačí, že svojimi myšlienkami o detskej s*xualite otriasol puritánskou Európou. Neobviňujme ho z toho, že konkrétne ženy súhlasili s tým, že svoju s*xualitu považujú za nesprávnu. Napríklad slávna spisovateľka a psychoanalytička Marie Bonaparte.

Snaha o dosiahnutie genitálneho orgazmu ju prinútila podstúpiť operáciu, ktorá skrátila vzdialenosť medzi jej klitorisom a vchodom do vagíny. Nefungovalo to. Stala sa však prvou výskumníčkou ženskej s*xuality a Freudovou osobnou pacientkou. Na konci života si uvedomovala nie anatomickú, ale skôr psychologickú povahu orgasticity. A budúcim generáciám zanechala jednoznačný odkaz: orgazmus je dôležitý.

SEXUÁLNA REVOLÚCIA

Freudov žiak a neskorší psychoanalytický rebel Wilhelm Reich vyhlásil, že stagnujúca s*xualita je zdrojom energie pre psychoneurózy a závažnosť duševných chorôb priamo súvisí so závažnosťou s*xuálnych dysfunkcií. Človek si podľa Reicha zariadil veľa problémov tým, že obmedzil s*xuálne funkcie, ale v skutočnosti je od prírody orgazmický.

Reich tvrdil, že zdraví sú len tí, ktorí dokážu masturbovať bez hanby. Keďže Reich založil celú širokú psychologickú oblasť – terapiu orientovanú na telo – jeho myšlienky nás ovplyvňujú dodnes.

Mimochodom, moderný výskum medzi klinickou psychológiou a s*xuológiou potvrdzuje súvislosť medzi s*xuálnou frustráciou a duševným zdravím. Hovoríme však o samotnom s*xe, nie o orgazmoch.

Neberte si k srdcu všetko, čo hovoria médiá a reklama. Ani Instagram. Ich úlohou je predávať

V 60. rokoch 20. storočia Reichove myšlienky tvorivo reinterpretovali hnutia beatnikov a hippies. Kontrakultúra získala silnejší hlas, keď sa s*x prezentoval ako alternatíva k smrti a stal sa politickým vyhlásením.

Symbolom tejto generácie je Jack Kerouac, ktorý takmer bez peňazí cestuje po Amerike, stretáva sa s bohémami a narkomanmi a vo svojom slávnom románe Na ceste opisuje pôžitky slobodnej s*xuality.

Okrem toho sa s*x dobre predáva. Impérium Playboy sa pomocou fotografií nahých celebrít vznáša do nedosiahnuteľných výšok. Už nie je jasné, kde sa končí s*x a začína úspech…

Neskôr, v 90. rokoch, sa topmodelky stali idolom väčšiny žien a ideálom s*xuality. V tom čase sa na ne pozeralo rovnako, ako sa dnes pozerá na očarujúce krásky na Instagrame (extrémistická organizácia zakázaná v Rusku) s tromi deťmi a plochým bruchom. Vo vnútri je prirodzené porovnávanie: „Ja nie som taká, so mnou nie je niečo v poriadku, mala by som byť ako tieto ženy“.

Neberte si osobne všetko, čo nám ukazujú médiá, reklama a sociálne siete. Ich úlohou je predať nám ten či onen výrobok alebo službu. My však máme vlastnú hlavu na svojich pleciach. My sme tí, ktorí robia konečné rozhodnutie, či sme v poriadku, ak naše parametre nespĺňajú zlatý štandard 90-60-90. A ak nevysielame vlastnú orgazmickosť (nepreukazujeme svoju schopnosť prežívať orgazmus) 24 hodín denne, 7 dní v týždni a niekedy na s*x vôbec nemôžeme myslieť.

ORGAZMUS XXI STOROČIA

Dnes vieme o ženskom orgazme veľa. Vieme, že má klitorálno-vaginálnu povahu. Že sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, od mierneho, takmer nepostrehnuteľného kŕča až po kŕče extázy sprevádzané prvotným výkrikom. Že pri jeho prejavoch zohrávajú kľúčovú úlohu psychologické faktory, ale že je dôležité zohľadniť aj umiestnenie a vývoj receptorov zodpovedných za našu citlivosť. Že honba za orgazmom nás od neho len vzďaľuje. Že žena potrebuje poznať svoj systém zapínania a vypínania vzrušenia (kniha Emily Nagoskiovej Ako to žena chce je o tom úžasná). Že je možné dosiahnuť uvoľnenie z hlbokého fajčenia alebo výlučne zo stimulácie prsníkov a že je to úplne normálne.

Nevieme však, o koľko silnejšia a nekontrolovateľnejšia je naša nevedomá myseľ ako vedomá časť mozgu. Jedna moja priateľka na týždeň zmizla zo všetkých radarov (vrátane radaru vlastného manžela), pretože sa jej dotkol tantrický jogín. To viedlo k týždňovému orgazmu, ktorý podľa jej slov sprevádzalo úplné vypnutie mozgu. Nevyjde ani z posilňovne, pretože vie zažiť korgasmus (orgazmus zo sťahovania svalov mozgovej kôry).

Poviem vám ešte jeden príbeh. Jedno dievča nikdy nezažilo orgazmus, preto začala študovať svoje telo a rozkoš a venovala pozornosť svojim túžbam. Výsledkom bolo, že si uvedomila, že muž, ktorého milovala, ju v skutočnosti nevzrušuje. Vystrašená týmito vnútornými odhaleniami dala prednosť stabilnému vzťahu pred orgazmom. Oba tieto príbehy sú o voľbe. Otázkou je miera jej uvedomenia.

Máme právo každý deň sa nepodriadiť svojim predstavám o sebe samých. A to je v poriadku.

Pýtam sa mužov: „Ak vaša žena nemá orgazmus, aký je?“ Z odpovedí vyplýva, že mužom klesá sebavedomie. V hlave si hovoria: „Čo je so mnou? Čo je s ňou zlé?“ Bohužiaľ, táto otázka nie je vyslovená nahlas. Partneri sa hanbia o tom hovoriť alebo si navzájom ukázať, ako by to malo byť. A často sa kvôli tomu rozpadajú nádherné páry.

Kto hovorí, že so ženou nie je niečo v poriadku? Muž? Nie. V hĺbke duše sa bál o svoju sebaúctu, hoci nahlas kvôli „sebaobrane“ mohol povedať čokoľvek. Ak sa žena po tomto rozhovore rozhodne, že s ňou niečo nie je v poriadku, je to jej rozhodnutie.

Feminizmus nám dal hlas a slobodu mať rovnaké možnosti ako muži. Nezabúdajme, že odvrátenou stranou slobody je zodpovednosť. Nepodceňujme spoločnosť, médiá, mužov, inzerentov alebo politikov za myšlienky, ktoré prijímame. Predstavy o našej nenormálnosti, nevhodnosti, neženskosti, nes*xualite sú v našej moci. A je na nás, aby sme sa rozhodli, či sa máme považovať za správne alebo nesprávne len preto, že prežívame orgazmus spôsobom, akým ho iné neprežívajú – alebo ho neprežívajú vôbec.

Áno, môžeme mať orgazmus. Nemôžeme mať orgazmus. Môžeme sa s týmto problémom vyrovnať. Môžeme „skórovať“. Môžeme spojiť svoju sebaúctu s orgazmom, môžeme tieto dve veci oddeliť, môžeme predať svoju dušu za orgazmus, môžeme predať orgazmus za ilúziu stability. Je to na každom z nás.

Ale máme tiež plné právo nepodriaďovať sa svojmu sebaobrazu každý deň. A to je v poriadku.