„Nie na prvom mieste“: Ako dôležitý je sex v skutočnosti – názor psychológa
Sociálny stereotyp nám diktuje, že bez milovania je život nielen nudný, ale aj neužitočný. Ale sú senzuálne potešenia dôležité pre naše fyzické a psychické blaho, ako sa bežne predpokladá? Pokúsime sa to vyjasniť spolu s psychológom.
Natalya Fomicheva: Vôbec nie. Dokážeme celkom dobre prežiť aj bez neho. A u jednej osoby môže záujem o s*x v priebehu života buď prebúdzať, alebo ustupovať. Ale samotná myšlienka skúmať s*x ako fenomén sa mi nepáči. Navrhla by som hovoriť o s*xualite, ktorá zahŕňa psychiku a fyziológiu. Pomocou s*xuality uspokojujeme poznávacie potreby – preskúmavanie seba a druhého. Do tohto pojmu patrí aj naše prežívanie seba ako s*xuálneho subjektu a objektu, správanie, pritiahnutie, premýšľanie.
Súhlasíte so Sigmundom Freudom, že nás poháňa s*xualita?
Sexualita je zložitejšia ako anatomické časti alebo mechanické pohyby počas pohlavného styku. Dáva nám tvorivú energiu. A tvorivosť sa týka spoznávania, interakcie, prežívania chuti k životu prostredníctvom telesného potešenia, ktoré nám pomáha prekonať ťažkosti.
Ale nemožno preháňať a hovoriť, že nás poháňa túžba s niekým sa vyspať – nás poháňa túžba spoznať niečo nové, stretnúť sa s niekým, vidieť sa cez oči druhého.
Často počujem od žien: „A nevedela som, že som taká, kým mi to niekto nepovedal.“ V kontakte s druhým objavujeme seba. Keď sa niekto pozrie na mňa a niečo vo mne si všimne, potom môžem vidieť aj ja to isté. Nehádžeme slovo „zmyselnosť sa otvorila“ náhodne. Bola zatvorená, a otvára sa práve v s*xe. Nemôžeme vedieť, akí sme v ňom, kým sa nezaoberáme touto činnosťou.
Často sa hovorí, že s*x je prospešný pre fyzické a psychické zdravie. Je to tak?
No… s*x nebráni v rozvoji cirhózy pečene, napríklad. Existuje skupina ľudí, ktorí sa nezaoberajú s*xom, nechcú ho a nemajú s ním žiadne problémy. A žiadne veľké rozdiely v oblasti fyzického zdravia nie sú v porovnaní s tými, ktorí sa venujú s*xu dvakrát denne. Otázkou je, či existujú nejaké skúsenosti v oboch prípadoch alebo nie.
Ak je v s*xuálnej oblasti všetko harmónie, bude to mať celkový vplyv na duševné blaho. Ak existujú nejaké konflikty, nespokojnosť, negatívne emócie, potom bez ohľadu na to, či je s*x alebo nie, napätie v psychike bude mať vplyv aj na fyzický stav.
Ale s*x nie je panaceou na choroby. Viac sa mi páči myšlienka, že ak v živote človeka existujú s*xuálne vzťahy a páčia sa mu, je to ďalší silný zdroj. A ak nemá vzťahy a páči sa mu to, je to tiež zdroj. Pretože je to pokoj: som taký, a je mi s tým dobre. Myšlienka, že existuje nejaká povinnosť – že sa musíme nevyhnutne venovať s*xu pre zdravie – je podivná, podľa môjho názoru.
Nám píšu, napríklad: „Mám 30 rokov a ešte som nezažil s*x a obávam sa toho.“ Znamená to, že s*x je predsa len dôležitý. Prečo?
Pre väčšinu z nás je dôležité byť v kontakte s inými ľuďmi. Je veľmi ťažké nájsť niekoho, kto by chcel byť absolútne izolovaný od všetkých. Chceme, aby nás milovali, podporovali, s nami sa tepličko zaobchádzali, dotýkali sa nás. Smieme sa sociálne zvieratá. A kontakt sa realizuje aj cez s*xuálne vzťahy. Veď s*x je o intímnom kontakte.
S nikým sa už takmer nemáme taký fyzický kontakt ako s s*xuálnym partnerom. Aj keď neberieme priamo do úvahy pohlavný styk. S málo kým sa ešte držíme za ruky, objímame sa, hladíme sa navzájom. A to je dôležitá časť života. Novorodenca sa narodil a v norme ho hneď pritlačia k prsiam, bozkávajú, objímajú.
A náš potreba fyzického kontaktu s ostatnými zostáva po celý život, najmä keď sme silne odcudzení.
Partneri môžu mať s*x alebo nemusia. Existujú páry, ktoré k sebe cítia veľkú náklonnosť, žijú spolu štyridsať rokov, z toho dvadsaťpäť rokov bez s*xu. A niekedy je s*x prítomný, ale človek sa cíti osamelý.
Ale obvykle ľudia prežívajú nie len samotu, ale odmietnutie. „Nikomu som nepotrebný (alebo nie som potrebná). S nikým nechce niekto byť v zväzkoch so mnou, niečo so mnou nie je v poriadku, som niečo zlé.“ Toto prežívanie je veľmi bolestivé. A vtedy sa objavuje ilúzia, že stačí nájsť niekoho, s kým sa môžem zaoberať s*xom, a všetko sa upraví.
Ale či sa naozaj upraví?
Často sa snažíme získať z s*xu to, čo z neho nedokážeme získať. Napríklad záruku večného šťastia. Vieru v to, že budeme vždy milovaní. Je to taká potreba dojčenskej lásky. Nádej, že ma budú milovať navždy. A cez s*x sa snažíme túto potrebu uspokojiť.
Vlastne práve preto ťažko prežívame neveru. Veď u mamy sme exkluzívni, aspoň kým sa nenarodí iné dieťa. A od partnera očakávame to isté a zraňujeme sa, keď zistíme, že to nie je možné.
Prieskumy ukazujú, že pre Rusov nie je s*x na prvom mieste
Ak si myslíte, prečo je to tak? Naša s*xualita závisí od úrovne stresu. Čím viac stresu, tým nižšie je vzrušenie väčšiny ľudí. Keď je žena sama v 35 rokoch a vychováva troch detí, nedostáva alimenty, pracuje na dvoch pracoviskách, spláca hypotéku, o akých s*xuálnych túžbach môžeme hovoriť? Pre ňu to nie je na prvom mieste.
Môže mať fantáziu – možno, že tu niečo zlepšíme, nech mám s*x a budem sa cítiť trochu lepšie.
Ale keď nie sú uspokojené naše základné potreby: spánok, jedlo, bezpečnosť, potom sa nemáme na čo myslieť. Ak sú základné potreby uspokojené, aj náš s*xuálny život bude dobrý. Ale nemožno zmeniť základ a očakávať, že zmenou niečoho v náš prospech sa zlepší náš život.
Vráťme sa k téme tvorivosti. Aký má súvis tvorivosť s s*xualitou?
Jedno upresnenie: hovoriac o „tvorivosti“, nemyslím tým nutne maľovanie obrazov. Ide o to, že robím v živote to, čo chcem – zaujímavý biznis, projekt, chovám psov. Keď je uspokojené naše s*xuálne želanie, fyziologická úľava a odpoveď nervovej tkane na to vplývajú na fungovanie mozgu.
Odpoveďou na pocit potešenia sa objavuje viac ľahkosti, slobody a zdrojov, pretože nervový systém je jednotný.
Jeden prvok ťahajú a iný sa posúva. A naopak, napätie v jednej časti bude vytvárať napätie v inej. A preto sa ženy, ktoré prežili s*xuálne násilie, traumatizujú nielen v s*xuálnej oblasti. Ak je s*xualita realizovaná cez potešenie a radosť, bez násilia, potom sa žena stáva viac zameranou na ciele, vôľovou, tvorivou a má rada život.
Náš organizmus je systém, v ktorom je všetko vzájomne prepojené. Preto s*xualita nie je len a nie tak veľa o pohlavných orgánoch, ale o našej osobnosti ako celku.