Sex: Hovoriť alebo mlčať?
Prečo nám tak ťažko prichádza nájsť vhodné slová na rozhovor o s*xe? A ako sa naučiť diskutovať o tejto téme bez prehnaných reakcií? Skúmame najbežnejšie mýty o s*xe, o ktorých sa nevyznáva.
Zvyčajne sa pýtam svojich klientov na jednom z prvých stretnutí – aké máte s*xuálne skúsenosti? Niekedy tento otázka skráti cestu a vedie k miestu, kde to bolí. Ale niekedy mi odpovedajú: „Áno, všetko je v poriadku, vôbec sa o tom chcem hovoriť.“ A potom ani nehovoríme – pol roka, rok.
A potom skôr alebo neskôr začneme aj tak. A slová sa nezlučujú a klienti na mňa s trápením hľadia v nádeji, že im pomôžem prekonať hanbu a hrôzu a podporím ich v hovorení tajných slov. A pri tom rozprávajú neuveriteľné príbehy o s*xe, masturbačných praktikách, orgazmoch, tehotenstvách, ktoré voňajú po starovekom pohanstve a kachličkovej popolovine.
SLOVÁ A RADOSŤ
Sex – to, o čom sa väčšina z nás nedokáže rozprávať. Najskôr sa nedá hovoriť s rodičmi, potom je to neohrabané v verejnom priestore, potom zistíme, že nemáme slová na hovorenie s milencami, manželmi, manželkami.
S deťmi to nefunguje ani tak. Maximum rodičovskej liberalizácie je krátka rozprava o „odkiaľ pochádzaš“. Spermie, vajíčka. Antikoncepcia, AIDS. Ale antikoncepcia – to nie je celkom o s*xe, však?
To nie je celkom o tej radosti, ktorú si môžeme navzájom poskytnúť?
„Môj priateľ hovorí, že sa snaží monitorovať, aby jeho teenage syn nehľadal porno na internete.“ A tuším, že v ich vzťahu sa práve odohráva neviditeľná dráma.
Jeden z nich dôkladne skrýva aj tieň záujmu o s*x, druhý je v každom momente pripravený tento záujem utlmiť, teda doslova – skastrovať. Jeden si netrúfa hovoriť o svojom zážitku, ktorý mu nepripadá úspešný a „víťazný“, druhý sa cíti ako špión vo vlastnom dome…
Tak sa s*x stáva nepriateľom, ktorý je všadeprítomný a pred ktorým je potrebné chrániť malé deti, ktoré treba vyhnať z domu niekam na zadné dvory, kde bude prevaľovať gule z hanby, úzkosti a vzrušenia.
Ale všetko vytesnené na zadné dvory – nezáleží na tom, či ide o dom alebo vedomie – môže kedykoľvek náhle vtrhnúť späť.
A neprítomnosť slov vytvára osobitú magnetickú zónu, kam sa prilepujú mýty a fantázie. A to nie sú príjemné rozprávky od babičky, ale často úzkostné hororové filmy.
V posledných 100-120 rokoch sme vytvorili „kultúru s*xu“, ktorá predtým neexistovala. Podobne ako pred niekoľkými storočiami sme vytvorili kultúru prípravy jedla.
A možno za tri-štyri storočia vznikne v oblasti s*xuality túžobne jednoduchosť, jasnosť a ľahkosť. Zatiaľ sa však plazíme v súmraku a neustále narazíme na to, čo, ako v detskej piesni: „popa je, ale slová nie sú“.
MAGICKA ALEBO PROJEKT?
Napríklad celkom nová myšlienka pre našu kultúru, že s*x musí byť prítomný v živote „normálneho“ človeka. Ak nie je s*x, človek nie je normálny. Preto sa niektorí z nás dostanú do neurotického konfliktu, pretože je hanba zaoberať sa s*xom, hovoriť o ňom je nemožné, ale aj nezaoberať sa ním nie je možné. Niektorí sa nejako pretiahnu, ale je zrejmé, že pre našu psychiku je to neľahká úloha.
Alebo ešte kontroverznejšia myšlienka, že s*x „je potrebný pre krásu a zdravie“. V tomto prípade s*x nadobúda znaky magického objektu, univerzálneho lieku na choroby a nešťastia, elixíru mladosti a krásy. Častejšie v tento mýtus veria ženy.
Pripisujú s*xu hodnotu kúzelného paličky, ktorá dokáže z ženy urobiť „skutočnú“ ženu.
A tu ich čaká sklamanie. Ukazuje sa, že s*x nie je kúzelná palička, ktorá premieňa Popolušku na princeznú, ale projekt, v ktorom sa podieľajú dvaja ľudia, ktorý viac pripomína spoločné pestovanie mrkvy. Alebo dobre, orchideí.
Ak sa úlohy a povinnosti úspešne rozdelia, skúmajú sa vlastnosti pôdy a experimentuje sa, potom po niekoľkých sezónach (dní, mesiacov, rokov, každý má inak) bude úroda vynikajúca. Ale, bohužiaľ, to nám nezaručuje skvelú úrodu v každej sezóne. Vyskytujú sa prietrže dažďov, suchá, búrky, choroby a na to všetko naše „mrkvy“ (prepáčte, orchidey) reagujú.
PRETECH ALEBO NORMA?
Alebo napríklad mýtus, že rodina môže byť považovaná za plnohodnotnú, len ak má s*x. Ale ani to nie je pravda. Rodina – ak sa použije definícia z systémovej rodinnej terapie – je spoločný život, spoločne strávený čas a skúsenosť, ktorú zdieľajú všetci jej účastníci.
Rodiny sa nedržia len na s*xe, ale na úplne inom, oveľa hlbšom základe. Budete prekvapení, koľko rodín v Rusku žije bez s*xu nie mesiace, ale roky. A stále sú rodinami. A nestávajú sa „abnormálnymi“, pretože tu pojem normy je veľmi flexibilný a s*x je predsa len prepych, luxus, bez ktorého sa rodina môže úplne zaobijsť.
Ale z nervozity chceme regulovať všetko, čo sa týka s*xuality, a dať všetkému hodnotenia.
A snaha dostať čo najskôr hodnotenie je vždy príznakom veľkej úzkosti, keď nemôžeme rozmýšľať kľudne.
Homos*xualita je hrôza. Sexuálne experimenty sú nebezpečné zvrátenia. Ale neexperimentovať je strašné: čo ak sa váš partner unudí a začne experimentovať mimo vás? Chcieť s*x, premýšľať o ňom a fantazírovať je nemravné. Nechcieť je nebezpečné. Všeobecne platí, že neustále chodíme po minovom poli.
LIEK NA STRACH
Najupokojujúcejšia predstava o s*xe je, že sa o ňom môže niečo naučiť. Niečo kde sa to dá prečítať, naučiť sa, a potom to pôjde ako po masle. Prečítal som niekoľko článkov o erogénnych zónach, alebo ako správne vzrušovať ženy, alebo ako ešte lepšie vzrušovať mužov, alebo o G-bode a všetko – chránený vedomím.
Prichádzaš k s*xe, zapnutý na všetky gombíky. Nezraniteľný ako lyžiar. Technicky pripravený. Neobyčajne pyšný na seba: nikto nás neučil, ale my sme sa sami všetkému naučili, a teraz ukážeme najgramotnejší, najprofesionálnejší s*x, s nežnosťami, orgazmami, akrobatickými a zložitými polohami, určite lepší ako u rodičov!
Nikdy a nikde nenastane sklamanie tak plné a tak zraniteľné.
Pretože, postupne si uvedomuješ, bod G je v hlave. A dobrý s*x takmer nevyžaduje techniku, ale vyžaduje veľmi pozorne počúvať seba a partnera ešte pozornejšie.
A pýtať sa. A tak ti to vyhovuje? A tu? A trochu silnejšie? A pomalšie? A pohladka? A štipnutie? A mne to ako? A olíznuť? A pocítiť? A teraz ma môžeš pohladkať tu? A ešte? A čo teraz chceš ty? A čo teraz chcem ja?
Čím viac hovoríme o tom, tým viac vzrušenia, pretože mozog je stále hlavnou erogénnou zónou. A najviac vzrušuje dôvera, ktorú môžeme cítiť k partnerovi, nie čipkované spodné prádlo, nafúknuté svaly, prsia, nohy, brucho, ale práve dôvera. Je to jednoduché pravidlo, ale často sa podceňuje.
ROZOPNÚŤ SA NA VŠETKY GOMBÍKY
Dôvera je ešte zložitejšia ako s*x. Niekedy sa pýtame klientov na dôveru. Odpovedajú nám vášnivo a argumentovane, prečo sa nedá veriť. Partnerovi a jeho dobrým úmyslom, deťom, lekárom, jedlu, počasiu. V zásade si nemôžete dôverovať ani sebe samému. Niektorí úprimne hovoria, že vôbec nerozumejú, čo znamená dôverovať. Ako to vyzerá?
Je to naozaj ťažké, takmer nemožné vysvetliť, ako popísať chuť parmezánu alebo morošky človeku, ktorý ju nikdy neochutnal. Dôvera má svoju chuť – keď je vaše telo v prítomnosti partnera uvoľnené namiesto vzrušenia, keď sa cítite fyzicky lepšie s ním ako bez neho.
Ak sa dostaneme trochu hlbšie do diskusie, zvyčajne sa ukáže, že ani svojmu telu nemôžeme dôverovať. Podľa definície je všetko, čo by mohlo chcieť, škodlivé, nezdravé a musí sa držať na uzde a nechať sa „rozháňať“. Telo nemôže mať dobré úmysly a jeho s*xuálne túžby sú samozrejme nebezpečné. Táto história je väčšinou o ženách, ale v posledných desiatich rokoch sa stáva čoraz častejšou aj u mužov.
Predpokladajme, že nedôvera k telu nie je možné prekonať. Z tohto rozvetvenia sa dá odísť rôznymi cestami, ale najčastejšie sa dve hlavné cesty stávajú preplnenými a „obe sú horšie“.
Buď sa náš vnútorný konflikt premietne do vzťahu s milencom a s*x sa stáva bojiskom, pasívnej agresie, pozornej kontroly druhého a skrytých manipulácií.
Potom sa môžeme opýtať, čo sa mu páči a čo ho vzrušuje. Ale len preto, aby sme poznali slabé stránky nepriateľa.
Alebo miešame s*xuálne túžby s inými, oveľa skorými – túžbou po materskom maznaní a upokojení. Potom sa s*xuálny partner stáva nielen tou osobou, ktorá, ako aj my, je vzrušená a chce potešenie, ale aj tou, od ktorej očakávame upokojenie a potvrdenie, že s našim telom je všetko v poriadku.
Tou vecou, ktorú v psychológii nazývajú „materský objekt“. Buď sa nedokáže zvládnuť túto rolu a vzťahy sa končia, alebo sa táto rola na ňom upevní a potom sa vzťahy končia s*xom.
Sex je zložitá vec. A tí, ktorí volajú „nekomplikujte“, v skutočnosti z neho majú najmenej zábavy. Dobrý s*x si vyžaduje úplné uvoľnenie, dôveru a poslušnosť. K milenci. Našim vlastným inštinktom. Ponúknuť svoje telo na použitie inému človeku. Odvážne sa použiť jeho telo. A veriť, že to nepoškodí nás a nič nerozbije.
Nie je to možné s každým partnerom. Je to neuveriteľne strašidelné. A ťažké a krásne. Ale aké orchidey kvitnú na tomto poli.