Letná romanca

Či to vôbec bol dobrý nápad, som si nebola istá, ani keď som sa po takmer dvanástich hodinách šoférovania a ďalších dvoch hodinách vybaľovania a oddychu, konečne vybrala na najbližšiu pláž. Ale keď som si ľahla na plážové ležadlo, s obrovským klobúkom na hlave, slnečnými okuliarmi na nose, nasala nezameniteľnú vôňu prímorského vzduchu, keď mi jemný vietor ovial tvár a oči sa kochali výhľadom na azúrové more, ktoré čerili vlny, vedela som, že to bol ten najlepší nápad na svete, hodiť všetko za hlavu a ísť na dovolenku, hoci aj sama.

Napriek všetkým sľubom horoskopov na tento rok, sa veru žiadna veľká láska nekonala a moja najlepšia kamarátka na poslednú chvíľu musela zostať v práci. Ale ja už som tak túžila po mori, po tých lenivých dňoch, keď sa človek nikam nemusí ponáhľať, že už iba predstava, že zostanem napokon doma, ma donútila nabrať odvahu a ísť. Nepripúšťala som si obavy z možných trampôt počas cesty ani z pocitu osamelosti. Počas posledných dvoch dní som si naplánovala niekoľko výletov do miestneho okolia, ktoré mi v prípade smútku vyplnia čas a zamestnajú myšlienky.

Ale momentálne som si naozaj proste iba užívala letný nádherný deň, rukou som prehŕňala jemný piesok a vyhrievala sa v lúčoch slnka. Okolo mňa boli porozkladaní ďalší dovolenkári, tak som sa zabávala ich pozorovaním a poriadne som si zaplávala. Večer som okamžite zaspala, bol to naozaj únavný a dlhý deň, ale napriek všetkému som bola spokojná.

Raňajky som takmer nestihla, veď kto by si na dovolenke nastavoval budík? Keď som si vychutnávala na hotelovej terase rannú šálku kávy a spriadala plány, čo s načatým dňom, zaregistrovala som pri vedľajšom stole muža. Bol to presne ten južanský typ, snedá pokožka, tmavé vlasy, oči pod slnečnými okuliarmi som síce nevidela, ale určite budú hnedé, „no problem“ výraz v tvári, proste muž, ako sa mi páči. Mal oblečenú bielu ľanovú košeľu a džínsové šortky. Mal neskutočne sexi opálené svalnaté lýtka, čítal nejaké noviny a dopriaval si dávku kofeínu ako i ja. Keďže som sa naozaj nemala kam ponáhľať, bavila som sa tým, že som ho pozorovala. Asi dvakrát vytiahol telefón, niečo napísal. Potom sa vrátil k čítaniu. Občas sa zahľadel na more, objednal si hruškový džús, takmer ma očami prichytil, že ho sledujem. Chvíľami som bola sama sebe smiešna, že očumujem cudzieho muža, ale nevedela som odolať. Náhle však vstal, zaplatil pri pokladni a bol preč.

Tak, a môžem ísť na pláž, pomyslela som si a vybehla do izby pre osušku, knihu a všetky ostatné výdobytky civilizácie, bez ktorých si leňošenie pri mori nevieme predstaviť. Deň plynul v lenivom tempe, okolo mňa sa striedali rodinky s deťmi, zamilované páriky, znudení tínedžeri a ja som si užívala oddych a relax. Okolo siedmej večer sa pláž pomaly začínala vyľudňovať. Teraz nastáva môj najobľúbenejší čas, pomyslela som si a opojená neskutočnou arómou borovicovej živice a levandule, som na chvíľu privrela oči.

Keď som ich opäť otvorila, zistila som, že z vedľajšieho ležadla ma niekto pozoruje. Mierne som znervóznela, pretože to bol ten  fešák z rána. Sedel s lakťami opretými o kolená, rukami si podopieral bradu, bosé nohy zaborené v piesku. Oči mal však nebesky modré, napriek môjmu predpokladu a vycieral na mňa biele zuby v jemnom úsmeve.

„Ahoj,“ pozdravil ma pobavene, „som Lukas.“

Bola som mierne zaskočená, samozrejme, že mi v myšlienkach prebleslo, či to nie je nejaký úchyl, ale potom som si povedala, že  je tu predsa kopec ľudí, tak rozhovor bude v najlepšom prípade príjemným spestrením dňa.

„Ahoj, ja som Nela, teší ma,“ prehovorila som po niekoľkosekundovom zaváhaní.

„My sme sa dnes už videli,“ sucho konštatoval a ja som nadobudla presvedčenie, že vie o tom, ako som ho ráno pozorovala.

„Aha, no, ráno na terase,“ usmiala som sa a úporne som sa snažila netváriť ani trošinku previnilo. Prikývol a tiež sa usmial.

„Si tu sama?“ poukázal na evidentný nedostatok ľudskej spoločnosti v mojom okolí.

„Už asi áno,“ potvrdila som zrejmé a on to ďalej nekomentoval. Však to zas hádam nie je až také neobvyklé, utešovala som sa.

„Nešla by si sa so mnou večer prejsť?“ prešiel rovno k veci a ja som súhlasila, napriek všetkým výstrahám a varovaniam, ktoré človek denne číta a počúva z telky, a ktoré mi mama odmalička vštepovala – nechoď nikam sama s cudzím človekom.

„Tak o deviatej na terase?“ spýtal sa.

„Môže byť,“ odvetila som a jeho tvár prežiaril úsmev, keď sa lúčil jednoduchým „vidíme sa teda, ahoj“.

Mňa zachvátili stavy miernej paniky, ale i vzrušenia. O deviatej som sa dostavila na terasu po tom, čo som si prezliekla postupne všetky šaty, ktoré som tu mala, pretože náhle mi žiadne nepripadali vhodné. Vlasy som si nechala voľne rozpustené, trošku očných tieňov, trochu rúžu a biele ľahučké šaty s veľkými farebnými kvetmi, ktoré na sukni šiat vyzerali ako exotická lúka. Na nohách ľahké sandále s tenkým opätkom. Hádam to moje nohy prežijú. Nebola som si istá, čo ma čaká, kamoške som poslala správu, čo sa chystá, že keď sa neozvem, nech po mne aspoň niekto pátra a teraz som tu stála s červenými lícami po horúčkovitých prípravách. Najprv som ho nezbadala, zalialo ma sklamanie, že sa na to vykašľal, ale potom som ho uvidela, ako sa baví s nejakou skupinkou ľudí. Prešla som teda k okraju terasy, oprela sa o zábradlie a opájala sa výhľadom na promenádu popri pobreží, pláž a šumiace more.

„Tak tu si, vitaj,“ ozvalo sa mi o minútku spoza chrbta.

„Ahoj, pekný večer,“ pozdravila som sa a o pár chvíľ sme už kráčali po širokom chodníku, ktorý sa vinul popri brehu ako nekonečná stuha. Vyhýbali sme sa okoloidúcim, ale akosi sa nám darilo konverzovať o všemožných nenáročných témach. Mal príjemný hlas a dobrý zmysel pre humor. Postupne sme sa dostávali do menej zaľudnených častí promenády a ja som zisťovala, že je veľmi príjemný spoločník.

„Tu bývam,“ zastal zrazu pred bránou jedného domu, „nemáš chuť na drink?“

Dom bol biely, jednoduchý, s veľkými oknami po zem a terasou, ktorá ukrývala svojich obyvateľov pred pohľadmi z ulice. Bol obklopený flórou charakteristickou pre tieto končiny. Na chvíľu ma zasa zachvátila úzkosť, ale potom som si povedala, že idem do toho.

„Myslím, že áno,“ súhlasila som.

O pár momentov ma usadil do pohodlného kresla s mäkkými vankúšmi na terase. Pustil príjemnú hudbu a stratil sa niekde v dome. Mierna nervozita znásobovala pocit vzrušenia, keď priniesol farebné nápoje, videla som, ako sa mi chveje ruka, keď som brala vysoký pohár z podnosu. Pripili sme si na príjemný deň a ja som prešla k múriku terasy. Bola som zvedavá na výhľad a veru nesklamal.

„Máš to tu vážne pekné,“ pochválila som mu bývanie, ako sa na slušnú návštevu patrí.

„Ďakujem, zvyčajne tu trávim takmer celé leto, biznis sa dá pohodlne dnes riadiť aj na diaľku,“ povedal a vzal mi pohár z ruky. Cítila som, ako sa priblížil, jeho teplo mi obklopilo chrbát a on sa sklonil a pobozkal mi rameno. Príjemné chvenie a napäté očakávanie, ktoré narastalo počas celého večera z našich iskrivých pohľadov sa začalo napĺňať. Bozkával mi krk a šiju, na holej nohe som pocítila dotyk jeho prstov, ako ma hladil. Prsia napäté a dychtivé, videla som, ako sa mi prudko zdvíha hruď od nepokojného dychu.

„Páči sa ti to?“ pýta sa zbytočne a ja súhlasne vzdychám a obtieram sa zadkom o jeho lono.

„Celý večer ma dráždi táto kvetovaná nádhera, predstavujem si, ako sa skloníš a ja si ťa vezmem,“ šepká, kým mi jednou rukou dráždi vztýčené bradavky a druhou prekonáva jemnú čipkovanú bariéru mojich nohavičiek. Má ma úplne v moci. V hlave mám vzduchoprázdno a celé moje vnútro ovláda mučivá rozkoš, ktorú mi poskytuje. Som ako tvárna hmota pod jeho rukami, v podbrušku sa mi rozlieva planúca túžba po naplnení.

„Si úplne mokrá, cítim, ako sa mi otváraš,“ hladká ma a ja sa sotva udržím na nohách. Jeho ruka z mojich pŕs zmizne, keď si rozopína džínsy. Ale tá druhá pokračuje v sladkom trýznení a ja sa neviem dočkať, kedy do mňa prenikne.

„Drž sa,“ povie, keď ma jemne potiahne k sebe a mierne predkloní. Hladká mi zadok a núti ma viac sa rozkročiť, aby mal lepší prístup. Je to rýchly vpád, počujem sa, ako vzdychám, hryziem si vnútro úst, veď ulica nie je až tak ďaleko, nechcem kričať na celé pobrežie. Skvostne priráža, mení rýchlosť i uhol prieniku. Je trpezlivý, necháva ma niekoľko razy vystúpiť až na samý okraj vrcholu, a potom zmierni tempo a začíname odznova. Sám vzdychá, cítim, ako sa potí, viem, že ma sem – tam capne po nahej pokožke zadku, sama sa snažím, aby náš prienik bol najhlbší a zovretie najtesnejšie. Šepká mi, aká som fantastická, a keď mi prstom začne dráždiť zadnú dierku, rozsypem sa a užívam si voľný pád. Sám vrcholí len pár sekúnd po mne a chvíľu obaja len tak oddychujeme, ešte stále spojení. Bola to fantastická jazda.

Keď sa spamätáme, je nám jasné, že na dnes sme ešte zďaleka neskončili. Jeho prirodzený šarm ma láka ako včely kvet a keď si upíjame z drinkov, zasnene hľadím na jeho tvár ponad okraj pohára. Je mi jedno, že je to možno len taký letný úlet. Tento muž za to stojí.

Sníval si niekedy o tom, ako ti sexi učiteľka dá „súkromnú lekciu“? Tak toto by si si mal prečítať!

Buď pripravený na nečakanú vášeň. Akciové kondómy si môžeš kúpiť TU