Nečakaný koniec konca

Stručná správa, ktorá mala znamenať koniec. Strach z nepoznaných pocitov. Spontánny skutok, ktorý priviedol jedného muža k poznaniu. Vášnivé spojenie dvoch tiel, ktoré spečatí precitnutie.

Sedel som v tom bare a popíjal už asi tretí drink, Jack Daniels nikdy nesklame. Je to vytrvalý priateľ, nepindá, keď sa nadlho odmlčím a keď potrebujem, je vždy poruke. Nestretávam sa s ním často, ale dnes je fakt dobrý dôvod dať si stretko. Ženy vedia byť riadne potvory, prichádzajú a opúšťajú v tých najblbších chvíľach.

Od toho momentu, ako mi Anna napísala, že končí, som nevedel nájsť chvíľu pokoja. Veď nám to fungovalo tak dokonale!  V posteli bola ideálna, famózna milenka, mimo postele sa s ňou fantasticky rozprávalo, mala hrejivý úsmev a príjemný hlas. Vždy ma upokojila, donútila zabudnúť na všetky problémy. Milovala sex a v živote mi nepovedala, že nemá chuť alebo ju bolí hlava. Šukali sme spolu na milión spôsobov, nemala zábrany a ani predsudky. Bola zvedavá, rada prekračovala hranice, užívala si telesnú rozkoš, takú ženu som nikdy v posteli nemal, ako bola Anna. Dva a pol roka to bola dokonalá súhra a súzvuk. Nedokázal som pochopiť, že je koniec.

Nerozumel som, či ide o nejaký ženský vrtoch, ale skôr som predpokladal, že nie. Ako som poznal Annu, bola zvyčajne veľmi racionálna, niekedy som sa až divil jej reakciám. Keby som tisíckrát nedržal v dlani jej prsia, nehladkal ju po tom sexi zadku, nešukal jej vlhkú dierku… dalo by sa povedať, že uvažuje ako rozumný chlap a nie ako hysterická ženská. Čo sa mohlo stať? Hm, možno niekoho stretla. Ženy predsa túžia po romantickej láske, túžia po kyticiach a vyznaniach. Ja na to nie som. Anne som to jasne vysvetlil. A ona to akceptovala. Nehľadal som lásku. Hľadal som porozumenie. Hľadal som príjemný rozhovor a nepopieram, hľadal som sexuálnu partnerku. Sex na jednu noc uvoľní, ale za veľa nestojí. Chcel som stálu milenku, ktorá bude vedieť, ako ma urobiť, ako ma vzrušiť, ako ma zaujať. Ktorá bude vášnivá ako ja a k dispozícii, keď budem mať chuť. Anna vyhovovala po všetkých stránkach. Tak čo jej, sakra, je?

Z baru som vypadol pred polnocou. Nohy ma nejako sami viedli, nepremýšľal som, kam vlastne kráčam. Myšlienky ma bodali a otravovali, ako hnusný hmyz. Precitol som, až keď som sa ocitol pred Anniným domom. Nešiel som sem vedome, ale zrazu som tu stál. V niktorom z okien sa nesvietilo. Napodiv som dokázal celkom logicky uvažovať. Určite dávno spí, čo by robila v pracovný týždeň ešte hore? Mrkol som na displej mobilu, bol to taký podvedomý zvyk, pretože sme si radi písali, sexting bol pre nás takmer na dennom poriadku. Ale žiadne správy som nedostal. Cítil som podivnú prázdnotu. Anna. Anna, sakra, chýbaš mi. Ani neviem, ako mi ruka vystrelila k zvončeku pri dverách. Prst sám stlačil tlačítko a ja som sledoval, ako sa rozsvietilo okno na prízemí. Zobudil som ju. Dvere sa však neotvárali.

Zaklopal som na dvere a hlasnejšie povedal: „Anna, Anna otvor, to som ja.“ Ešte nejakú chvíľu mi bolo dopriate študovať jemnú štruktúru dreva, z ktorého boli dvere vyrobené. A potom sa pomaly otvorili.

„Čo tu hľadáš?“

Anna bola nádherná, nižšia s väčšími bokmi, útlym pásom a malými citlivými ňadrami. Na sebe mala košieľku a cez ňu župan ako z pavučinky. Vlasy voľne rozpustené jej siahali do polovice pása. Mala prekvapený výraz, ale nevyzerala, že by sa práve zobudila.

„Neviem,“ priznal som pravdivo, „proste som tu. Môžem ísť dnu?“

Váhala len chvíľu a odstúpila na bok, aby som mohol prejsť. Všetko mi tu bolo dôverne známe, vôňa jej príbytku, hrejivý útulný interiér, Anna, stojaca v predsieni. A zároveň som sa cítil ako votrelec. Anna ma vždy vítala objatím, bozkali sme sa na privítanie a stískali navzájom až občas pišťala, že ju rozpučím. Teraz tu iba stála a obaja sme boli náhle akoby trochu bezradní.

„Zobudil som ťa?“ cítil som potrebu preťať to hrozivé ticho a medzitým som sa vyzul a vyzliekol si bundu.

„Nie,“ povedala ticho a kráčala do obývačky.

Analyzoval som svoje pocity, kráčal za ňou a premýšľal, čo tu vlastne robím. Neviem, či to bolo Jackom, alebo niečím iným, ale keď som ju zbadal schúlenú v kresle, ako na mňa hľadí obrovskými hrejivými, ale smutnými očami, musel som si kľaknúť na koberec a objať ju.

„Anna, nechápem. Čo sa deje?“ sedela, ako porcelánová bábika, takmer akoby ani nedýchala, tak strnulo.

„Nič,“ sotva počuteľne zašepkala. To nevyzeralo na Annu. Nie na tú, ktorú ja poznám. Na veselú, milú zhovorčivú kamarátsku ženu, ktorá má takmer vždy dobrú náladu.

„Čo mala znamenať tá správa? Anna, ako to myslíš, že končíš?“ na povrch sa vo mne začala predierať akási urazená pýcha, možno nespravodlivosť. Veď predsa nie je žiadny dôvod na túto situáciu.

„Tak, ako som to napísala.“

Odmietal som prijať takúto odpoveď. Okrem toho, vôbec som jej neveril, doposiaľ sa mi nepozrela do očí. Oči upierala niekam medzi moju bradu a hruď. Niečo tu nehralo.

„Stalo sa niečo? Povedz mi, potrebujem to vedieť,“ dohováral som jej, „chcem to vedieť.“

„Ja už nedokážem takto ďalej existovať,“ prelomilo sa v nej náhle niečo.

Ako takto? Pozeral som na ňu plný nezodpovedaných otázok, ale nechával som jej čas, aby mi to vysvetlila. Videl som, ako bojuje, ako slzy takmer prekonali okraj jej viečok, ako ich silou vole zadržala.

„Takto. Proste takto,“ hovorila ticho, ale jej hlas bol plný emócií, „už nechcem byť kamarátka s výhodami. Chápeš? Nechcem muža, ktorý si zašuká a odíde. To nie je rozmar. Zaľúbila som sa do teba. Ale viem, ako uvažuješ. Takže koniec je jediné logické riešenie. Premýšľala som o tom už dlho. Trápim sa… ja…už ti nedokážem byť milenkou.“

Teraz slzy voľne tiekli po jej lícach a ja som vstrebával tieto informácie. Brodil som sa v nich ako v príliš vysokom snehu. Život bez Anny, to bola predstava dlhého temného tunela, sakra, dostala sa mi pod kožu, táto potvorka. Zvieral som ju silnejšie a silnejšie. Nie, nechcem ju pustiť.

„Zaľúbila,“ testoval som príchuť toho slova v ústach. Neznie to tak hrozne. Zďaleka nie tak hrozne ako „končím“.

„Anna, mala si mi povedať o svojich pocitoch,“ jemne som jej vyčítal. Hoci viem, že ona ma pozná a vie, že neznášam tieto kecy.

„Nič by sa nezmenilo,“ trvá zanovito na svojom a ja jej palcami utieram tvár od sĺz.

„Ja nedokážem bez teba existovať,“ počujem sa, ako to vravím a zisťujem, že je to svätá pravda. Prekvapene na mňa hľadí a ja sa už neudržím. Bozkávam ju a perami zbieram vlhkosť, nechcem ju už nikdy vidieť takto sa trápiť. Nechcem byť príčinou jej smútku. Cítim, ako pomaly začína prijímať moje bozky. Nastavuje mi pery a prehlbuje náš bozk, jazyky nám kĺžu jeden po druhom, vášeň sa rozhára ako požiar.

„Vezmi ma do postele,“ žiada ma a ja ju beriem do náručia a odnášam do spálne. Vo svetle nočnej lampy ju rozhaľujem a bozkávam jej prsia, triem citlivé bradavky, kým nestoja v pozore a jemne jej hryzkám pokožku. Posievam jej perami bruško a jazyk zanecháva vlhkú stopu až k horúcemu lonu.

Ona sa vlní podľa rytmu, ktorý jej určujem. Áno, toto nám ide vždy dokonale. Prstami jej roztieram vlhkosť po mušličke, ochutnávam jej najtajnejšie zákutia, je sladučká, ako mám rád. Sama mi uvoľňuje prístup k horúcej dierke, hľadá únik pred bolestivým túžobným zvieraním. Lížem jej to vášňou prekrvené miestečko, hrám sa s ňou, jazykom prenikám do jej otvoru, vychutnávam si jej vôňu a chuť. Milujem, keď sa mi chveje túžbou v náručí a oddáva sa túžobným vzdychom. Premiestnim jazyk na jej citlivý klitoris a prstom nahmatám G bod. Stačí poriadny tlak a viem, že Anna sa mi rozsype v rukách. Nechávam ju vyvrcholiť a chvatne sa vyzliekam naraz z nohavíc aj boxeriek. Skopem ponožky, zbavím sa trička a pritisnem sa k jej nahému telu. Nie, nenechám ju skončiť.

Opieram svoj maximálne tvrdý penis o jej dierku, vychutnávam si ten moment, kým do nej preniknem. Zatlačím a cítim, ako ma prijíma, vzdychá, keď začínam prirážať a vlní panvou. Zbožňujem ten pocit, keď som v nej, keď ma naplno prijíma.

„Ach, sakra, Anna, ty si skvelá,“ cedím cez zuby, pretože ich zatínam rozkošou. Odďaľujem vlastné vyvrcholenie, sledujem ju, ako stúpa po špirále k vlastnému orgazmu, som nadržaný, pretože tieto pocity jej spôsobujem ja. Jej mušlička sa okolo mňa divoko sťahuje, nechcem ešte striekať, na chvíľu sa prestávam hýbať, aby som zmiernil dráždenie. Keď opäť začnem do nej narážať, môj žaluď je ako v raji. Cítim, ako mi tvrdnú semenníky a už to nedokážem zastaviť, mohutne vrcholím v jej vnútri.

Ešte dlho ležíme prepletení a prepojení, vychutnávam si túto chvíľu blízkosti. A vtedy mi to dochádza. To, čo som považoval za kamarátstvo je oveľa viac. Zaplaví ma úľava. Ešte nič nevravím, na to budeme mať more času. Začínam sa tešiť, ako sa zatvári, keď jej to poviem. Tento deň v žiadnom prípade nie je koncom. Skôr naopak.

Akciovú ponuku kondómov a erotických hračiek si môžeš pozrieť TU