Sestrička
Čo čert nechcel, v robote sme dostali nového šéfa a ten nám – svojim novým zamestnancom, nariadil povinnú lekársku prehliadku. Spočiatku sme sa na tom družne zabávali, ale na druhej strane, prečo sa raz za čas neuliať z roboty? A keď už nám tú dobu tak či tak preplatia…
O pár dní sme teda aj s kolegami poslušne sedeli na lavičke pred firemnou ordináciou. Spomínam si, že som tu bol naposledy asi päť rokov dozadu, keď ma prijali. Slúžila tu vtedy jedna veľmi nepríjemná sestra, s ktorou sme mali menší konflikt ohľadom jej pracovného vystupovania, ktoré ani zďaleka nebolo profesionálne, a ja som pevne veril, že svoje pôsobisko už stihla zmeniť a miesto našej firmy už straší niekde inde.
Moje prosby boli zrejme vyslyšané a keď z ordinácie vyšla krásna mladá žaba, všetkým nám od údivu padla sánka. No teda, tu dnes ešte bude horúco… Na rad som išiel až ako posledný, takže som si dovtedy stihol povybavovať všetky maily a svoju myseľ som mohol naplno zamestnať krásnou sestričkou.
Ako som sa počas rozhovoru s ňou dozvedel, vyrastali sme na tom istom sídlisku a istý čas som vraj dokonca bol aj jej tajným idolom, čo ma celkom príjemne šokovalo a telom mi prebehli zimomriavky. Keď mi to zmienila, v očiach som jej zazrel mierny záblesk. Alebo sa mi to len zdalo?
Keďže som bol už istý čas slobodný, povedal som si, že za opýtanie nič nedám a tak som ju, po návrate od doktora, nesmelo pozval na kávu. Bol už večer a služba sa jej končila, takže keby ma odmietla, bolo by to spôsobené jedine a len tým, že jednoducho nemá o mňa záujem. A hádajte čo? Mala!
Z kávy bola nakoniec romantická večera a fľaša vína, a keďže už bolo dosť neskoro, ponúkol som sa, že ju odprevadím domov. Samozrejme, v kútiku duše som dúfal, že ma pozve hore. Pozvala.
Sadli sme si do obývačky a chvíľu sme ešte rozoberali všelijaké nepodstatné veci, no ja som cítil, že vzduch pomaly začína oťažievať a napätie sa stupňovať. Mal som pocit, že musím urobiť ten povestný prvý krok. Teraz alebo nikdy. No zastavila ma jej jemná, tenká rúčka, sestrička razom vyskočila a so šibalským úsmevom mi hovorí:
„Počkaj tu, mám pre teba prekvapenie!“
Prekvapenia mám rád a akosi som aj tušil, čo bude nasledovať, no stále som tomu nevedel uveriť. Je to skutočné alebo sa mi to len sníva? Kým som sa štípal do ruky, dievča zmizlo v kúpeľni a keď sa vrátilo, oči mi takmer vypadli z jamôk.
Na sebe mala sexi sestričkovskú „uniformu“ – úplne inú, ako pred chvíľou v práci, hoci aj v nej ma nesmierne rajcovala… a na perách jasný, krvavočervený rúž.
„Pane, myslím, že pán doktor vás dnes nevyšetril dostatočne a preto vyšetrenie musíme zopakovať.“
„Rob si so mnou, čo len chceš,“ myslím si a priblblo sa usmievam.
Už som mal „vyšetrenú“ celú tvár i brucho, no sestrička jemnými dotykmi pokračovala stále nižšie, až k môjmu penisu. Najprv mi ho začala jemne dráždiť jazykom a keď cítila, že už je tvrdý ako skala, vpustila si ho do hrdla tak hlboko, že mi vonku zostali len vajcia. Nemyslel som si, že ma urobí tak bleskovo, ale podarilo sa jej to a celý môj obsah jej razom vyletel do úst.
Dychčiac som sa posadil, aby som to rozdýchal. Po pár dúškoch studenej vody som zase vedel uvažovať viac-menej triezvo a zvedavo som pozrel na svoju potešiteľku. Tá sa na mňa zaškerila a ja som hneď vedel, čo chce. Pomaličky som k nej teda podišiel a tak, ako ona pred tým mňa, aj ja som ju začal bozkávať, od hlavy postupne nižšie a nižšie.
Postupne sa začínala uvoľňovať a ja som jej dráždil klitoris, čo sa jej nesmierne páčilo a vychutnávala si každý dotyk môjho jazyka, ktorý starostlivo prechádzal všetkými jej záhybmi. Ešte chvíľu som pokračoval, až som zacítil jej jemné, stupňujúce sa chvenie. Pomaličky som do nej vnikol dvomi prstami a cítil som, ako z nej začína tiecť šťava lásky. Viac mi nebolo treba a vrhol som sa na ňu.
Samozrejme, jej krásny kostýmček ten nápor vášne nevydržal a potrhal sa. Hlavou mi prebehla myšlienka, že snáď nebol veľmi drahý… ale veď to už nie je moja starosť.
Vyčerpaný, spotený ale spokojný som zadriemal aj so sestričkou v náručí. Opatrne ma zobudila až ráno, keď sa chystala do služby. V prvom momente som bol dosť zmätený a nevedel som, kde sa nachádzam, ale postupne mi skladačka začala do seba zapadať a spomenul som si na náš včerajší výkon.
Rýchlo som si zobral svoje veci, ako správny gentleman zavolal taxík a naše cesty sa rozišli pred ordináciou. Ja som pokračoval do roboty, kde už kolegovia družne debatovali o včerajšej lekárskej prehliadke.